Printer Friendly

Simultanne riadenie ekonomiky a procesov znalostou pridanej hodnoty/Simultaneous management of economics and business processes by added value knowledge.

Uvod

Dr. Stephen Covey [14], str.3, nam casto pripomina, ze: "Nie je tak dolezite to, ako rychlo napredujete, ale to, ci ste si isti tym, ze idete spravnym smerom." Toto konstatovanie je osobitne dolezite pri pochopeni podstaty riadenia nakladov a pri implementacii metodiky riadenia nakladov podla cinnosti (Activity Based Costing, Activity Based Management). Manazment procesov je rozsiahlou disciplinou, ktora sa opiera o dosiahnutie pridanej hodnoty pre zakaznika a zisk firmy na baze riadenia procesov podla cinnosti. Opiera sa pritom o metodiku ABC (Activity Based Costing), ako zakladny zdroj informacii. Activity Based Management podporuje poziadavky na kontinualne zlepsovanie, pri konfrontacii manazerov s novym pohladom na cinnosti, realizovane pre zakaznika a podnikove procesy, pricom nuti manazerov pouzivat take nastroje pre riadenie procesov, ktore su zdrojom vyssej pridanej hodnoty. Activity Based Management predstavuje proces efektivneho planovania podnikovych cinnosti a dosahovanie konzistentnosti pri vykonavani cinnosti za ucelom dosiahnutia ich cielov [14].

Ako uvadzaju Foltinova--Kalafutova [6], kalkulacia ABC (Kalkulacia nakladov zalozena na cinnostiach a procesoch) je omnoho narocnejsia nez tradicna kalkulacia, a preto si narokuje vyssiu administrativu, je vyrazne nakladnejsia. S ohladom na vyssie spominane, nie je vhodna pre vseobecne pouzitie v takych firmach, kde podporne cinnosti (rezijne naklady) nehraju vyznamnu ulohu. Kalkulacia nakladov podla cinnosti a procesov je proces zberu a postupneho zapocitavania nakladov a udajov o vykonoch firemnych cinnosti pri sucasnom poskytovani spatnej vazby o aktualnych vysledkoch vo vazbe na planovane naklady s tym, ze sa realizuju napravne opatrenia, ak su tieto potrebne. Je to nastroj pre pochopenie nakladov. System kalkulacie nakladov podla cinnosti a procesov priraduje naklady tak, ako sa aktualne vyskytuju v urcitom bode a case, nie tak, ako by mali byt vykonavane.

Mozno konstatovat, ze su to prevazne velke firmy, kde uz doslo k implementacii Activity Based Costing, ale s roznymi dosiahnutymi efektmi [18]. Existuju firmy, kde si manazeri myslia, ze na implementaciu ABC vynalozia minimalne naklady v porovnani s benefitom, ktory im to prinesie. Na druhej strane, existuje rad firiem, kde aj napriek presnym kalkulaciam su naklady na takuto kalkulaciu extremne vysoke a nie su adekvatne docielenym efektom, preto su manazeri toho nazoru, ze cely proces implementacie bude malo efektivny.

Na zaklade doterajsich vysledkov nasho vyskumu v tejto oblasti konstatujeme, ze uplatnenie modelu ABC vo vybranom vyrobnom podniku SR sa pri nami navrhnutej specifickej metodike hodnotenia jeho efektivnosti javi ako prinosne, avsak nemoze zostat bez jeho dalsieho vyuzitia predovsetkym za ucelom kontinualneho zvysovania ziskovosti a v konecnom dosledku aj zlepsovania ukazovatela ekonomickej pridanej hodnoty EVA a celkovej hodnoty podniku. Okrem uplatnenia modelu ABC je preto mimoriadne dolezite zapojit do tohto procesu kontinualneho zlepsovania vykonnosti podniku aj opatrenia v oblasti zvysovania pridanej hodnoty jednotlivych procesov prostrednictvom identifikacie procesov, ktore v celom produkcnom procese neprinasaju pridanu hodnotu.

Prave tuto problematiku a ciastkove vysledky vyskumu dosiahnute v tychto oblastiach prezentujeme v suhrnnej podobe v dalsich castiach tohto textu.

1. Teoreticke vychodiska a metodicke aspekty riesenej problematiky

Jednym z ciastkovych cielov definovanych v ramci riesenia vyskumnej ulohy bolo analyzovat zakladne teoreticke vychodiska a doterajsie poznatky v danej oblasti, identifikovat rozhodujuce kvantitativne parametre riesenia danej vyskumnej ulohy, ako su Ekonomicka pridana hodnota (EVA), Pridana hodnota procesov na baze Indexu pridanej hodnoty (VAi), Prietok procesnych nakladov (PPN) a ine, a nasledne definovat vhodne modely ich kvantifikacie za ucelom dosiahnutia dalsich cielov vyskumu.

1.1 Ekonomicka pridana hodnota--EVA

EVA (Economic Value Added)--Ekonomicka pridana hodnota sa dnes stava jednym z klucovych ukazovatelov, ktory je vyuzivany pre meranie a riadenie vykonnosti podniku a pre stanovenie celkovej hodnoty podniku z pohladu majitela alebo potencialneho investora, a to napriklad podla vztahu [17]:

[H.sub.0] = [EVA.sub.0] + [EVA.sub.1]/[(1 + r).sup.1] + [EVA.sub.2]/[(1 + r).sup.2]

+ ... + [EVA.sub.t]/[(1 + r).sup.t] (1)

kde:
[H.SUB.0]      - sucasna hodnota firmy = sucasna hodnota
               buducich ziskov firmy
EV[A.sub.i]    - ekonomicka pridana hodnota prognozovana
               v roku i, kde i = 0...t
r              - naklady firemneho kapitalu (v teorii
               existuje viacero modelov ich stanovenia,
               ako napriklad uvadza P. Horvath, [9], s.
               197-198, alebo vid aj nizsie prezentovany
               model WACC)


Vyznamnou ulohou ukazovatela EVA je realne posudenie prevadzkoveho hospodarskeho vysledku z pohladu majitelov firmy a to zapocitanim nakladovych urokov aj na vlastny kapital vlozeny do podnikania.

V minulosti sa vyvinuli dva zakladne modely stanovovania ukazovatela EVA [17]:

a) Financny model--mozno ho povazovat za v sucasnosti viac diskutovany a pouzivany. Zakladny vzorec pre vypocet ukazovatela EVA nadobuda tento tradicny vseobecne znamy a pouzivany tvar:

EVA = NOPAT - (WACC * C) (2)

kde:
NOPAT    - prevadzkovy hospodarsky vysledok po
         zdaneni (Net Operating Profit After Tax)
WACC     - priemerne naklady kapitalu (Weighted
         Average Cost of Capital)
C        - velkost investovaneho kapitalu v uctovnom
         vyjadreni (Capital)


b) Kalkulacno-uctovny model--tento pre stanovenie hodnoty EVA vyuziva tzv. kalkulacne uroky, ktore urcuju cenu resp. naklady cudzieho a vlastneho kapitalu ako prevadzkovo nevyhnutneho kapitalu (formou zapocitania kalkulacnych urokov do prevadzkovych nakladov dochadza k uroceniu nielen cudzieho ale aj vlastneho kapitalu). Stanovovanie prevadzkovo nevyhnutneho kapitalu vychadza z majetku ako celku, t.j. z investicneho aj obezneho. Z tohto majetku su vyclenene tie casti, ktore su prevadzkovo neutralne (napr. spekulativne, nadhodnotene, pre prevadzku nepotrebne zasoby alebo prevadzkovo nepotrebny objem financnych prostriedkov, budov, strojov, zariadeni a pod.) a tiez neurocene kratkodobe zavazky [9], str. 195-197. Uvedeny model tiez umoznuje alternativny postup z pohladu ohodnotenia majetku v obstaravacich alebo znovu obstaravacich cenach.

1.2 EVA verzus pridana hodnota podnikovych procesov VAi

V ekonomicko-manazerskej teorii je uz dostatocne zname, ze proces kvantifikacie efektivnosti podnikovych procesov na baze EVA mapuje obem vytvorenej ekonomickej pridanej hodnoty vo forme cisteho prevadzkoveho zisku po zdaneni NOPAT = EBIT x (1- sadzba dane)) v zavislosti na nakladovosti pouziteho kapitalu (EVA = NOPAT--naklady pouziteho kapitalu). Primarne je tak orientovane na riadenie trhovej vykonnosti firmy so zameranim na maximalne vyuzivanie internych firemnych potencialov pre zvysovanie vytaznosti podnikovych aktiv. Z hladiska strategickeho riadenia priamo reguluje cielovu navratnost pouziteho vlastneho i cudzieho kapitalu (vyuzivajuc pritom ukazovatele ako su ROI, ROCE, RONA), operativne sa potom koncentruje na priame ovplyvnovanie podielu pridanej a nepridanej hodnoty v podnikoych procesoch prostrednictvom V[A.sub.1]--indexu pridanej hodnoty. Zatial co Ekonomicka pridana hodnota (EVA) a metodika jej kvantifikacie berie do uvahy iba kvazi hmotne faktory resp. uctovne ponimane polozky jednotlivych nakladov (materil, mzdy, odpisy, energie a ine), kalkulacia podl'a Indexu pridanej hodnoty procesov (V[A.sub.i]) je zamerana na zmapovanie hodnoty celkoveho Prietoku procesnych nakladov (PPN) produkcnym systemom za celkovu priebeznu dobu vyroby a zrealnuje tak pohlad na celkovu vysku procesom vyvolanych nakladov zohladnenim realne vyuzitych hmotnych i nehmotnych faktorov, participujucich na produkcnom procese.

Analyza pridanej hodnoty podnikovych procesov sa koncentruje na mapovanie nakladov na cely retazec tvorby hodnoty, tzn. od ziskania objednavky na produkciu az po odoslanie vystupu zakaznikovi, pricom striktne rozlisuje medzi nakladmi vynalozenymi na tvorbu pridanej hodnoty a nakladmi na neproduktivne, teda hodnotu nepridavajuce cinnosti a procesy. Kym EVA sa koncentruje primarne na nakladovost pouziteho kapitalu, pridana hodnota podnikovych procesov sa koncentruje na nakladovost priebeznej doby trvania komplexneho retazca tvorby hodnoty.

Ekonomicka pridana hodnota (EVA) sa v podnikovych procesoch negeneruje automaticky iba vhodne navrhnutou a zvolenou strategiou. Tato iba definuje sposob, akym je mozne ju dosiahnut za predpokladu, ze dojde k suhre zakladnych faktorov uspesnosti, pozitivnu zmenu EVA mozno cielene optimalizovat iba za predpokladu, ze ju prepojime so znalostou realnej pridanej hodnoty podnikovych procesov (obr.1). Kombinacia EVA a V[A.sub.i] prinasa uplne novy uhol pohladu do procesu riadenia ekonomickej efektivnosti podnikovych procesov tym, ze na strane jednej realne poukazuje na cenu a ziskovost podnikovych aktiv na baze znalosti skutocneho zaradenia urciteho objemu aktiv do produkcneho procesu a na druhej strane posudzuje efektivnost vyuzitia tychto aktiv ich realnym vytazenim v ramci presne definovanej celkovej priebeznej doby vyroby. Poukazuje tym na skutocnost, ze ekonomicky zisk pri realizacii urciteho vyrobneho programu moze byt znacne odlisny v zavislosti od realne dosiahnuteho produkcneho zisku, ovplyvnovaneho primarne celkovou hodnotou prietoku produkcnym systemom (obr. 1).

[FIGURE 1 OMITTED]

V suvislosti s kvantifikaciou pridanej hodnoty podnikovych procesov na baze V[A.sub.I] ako pridanej hodnoty v produkcnom procese firmy sa riesi klucovy problem--ako nastavit prietok produkcnym procesom tak, aby generoval optimalny zisk toku hodnot.

Prietok procesnych nakladov (PPN) definujeme ako celkovy objem procesnych jednotiek, ktore pretecu produkcnym systemom za jednotku casu, vzdy ale vo vztahu k vybranemu vyrobkovemu predstavitelovi--nositelovi a nie komplexnemu portfoliu, obsiahnutemu vo vyrobnom programe. Odraza tok procesnych nakladov, ktore su reprezentovane napriklad nakladmi nakupu, technickej pripravy vyroby, organizacie a riadenia vyroby, logistickymi procesmi na strane jednej a na strane druhej tok nakladov, spojenych s realizovanym produktom, ako su materialove, mzdove a rezijne naklady vo vztahu k vyrobkovemu predstavitelovi --nositelovi. Zakladnym principom kalkulacie prietoku procesnych nakladov je fakt, ze suma vstupov do produkcneho systemu sa musi rovnat sume vystupov, vtedy nastava optimalny zisk toku hodnot na urovni 0. Teoreticky to znamena, ze v produkcnom toku hodnot sa nevyskytuje ziadna neefektivnost (napr. nadbytocne zasoby v zasobnikoch, nadbytocne casove kapacity pracovnikov, zly layout operacii a pod.). V realnych podmienkach podnikovej praxe sa tato hodnota pohybuje vacsinou v zapornych cislach. Zakladna schema pre vypocet prietoku (PPN) je nasledovna:

Prietok = Procesne naklady + Produktove naklady + Zisk toku hodnot (3)

Potreba zvysit pridanu hodnotu nuti technologov, planovacov ci manazerov vo vyrobe, pomocnych, obsluznych ako i administrativnych procesoch, zamyslat sa nad dvoma rozhodujucimi skutocnostami:

--Ake interne obmedzenia sa vyskytuju v podnikovych procesoch, pripadne, je mozne eliminovat tieto obmedzenia za ucelom zvysenia podielu pridanej hodnoty v produkcnom procese a zvysenia efektivnosti toku hodnot?

--Ktore z tychto obmedzeni ma zasadny dopad na zvysenie prietoku a nasledne na zlepsenie zisku toku hodnot?

Primarna koncentracia na zvysenie podielu pridanej hodnoty na celkovej priebeznej dobe vyroby vyustuje do kvantifikacie indexu pridanej hodnoty --V[A.sub.I]. Prave index pridanej hodnoty indikuje uroven, s akou dosahujeme aktualnu efektivnost a vykonnost prietoku. Zakladna schema pre vypocet indexu pridanej hodnoty sa opiera o graficku mapu toku hodnot (obr. 2):

Index pridanej hodnoty (V[A.sub.I]) = = cas, kedy je produktu pridavana hodnota / /celkova priebezna doba, pocas ktorej produkt vznika (4)

Znalost V[A.sub.I] je vyznamna najma z dovodu flexibilneho riadenia nakladov toku hodnot, v ramci ktoreho by mal produkcny system generovat co najvyssiu pridanu hodnotu bez zbytocneho plytvania--t.j. primarne sluzi na eliminaciu neproduktivnych cinnosti a podporu produktivnych, teda hodnotu pridavajucich cinnosti a procesov.

1.3 Parametre kalkulacie EVA a indexu pridanej hodnoty V[A.sub.i]

Filozofiou kalkulacie ukazovatela EVA je kvantifikacia sucasnych a buducich realne dosiahnutelnych ekonomickych vystupov, opierajuca sa o maximalizaciu ekonomickeho zisku. Je teda zrejme, ze jadrom kalkulacie je najdenie optimalneho pomeru medzi vynosmi a ekonomickymi nakladmi najlepsej moznej alternativy vybranych vyrobnych procesov, ktore su realnymi tvorcami ekonomickej pridanej hodnoty. Z dovodu simultanneho riadenia ekonomiky podniku ako aj jeho podnikovych procesov je nutne prepojit v ramci komplexneho manazerskeho riadiaceho systemu oba uz spominane ukazovatele--pridane hodnoty--EVA a pridana hodnota procesov na baze znalosti V[A.sub.I]--indexu pridanej hodnoty. Kym prva odraza cenu spotreby podnikovych aktiv, druha tuto hodnotu sucasne vyuziva pre kvantifikaciu efektivnosti ich spotreby v realnom procese. Tento subeh sa tak stava dolezitym manazerskym nastrojom pre riadenie nielen ekonomickej efektivnosti podnikovych aktiv, ale i nastrojom pre sledovanie vystupnych efektov pre zakaznikov procesov na jednej strane a vlastnikmi procesov na strane druhej (schopnost procesov generovat rezidualne prijmy z pouzivania podnikovych aktiv).

Uvedena tab. 1 prezentuje zakladne vstupne parametre pre kalkulaciu EVA a pridanej hodnoty v procesoch kvantifikovanej prostrednictvom ukazovatela VA. Pri vypocte zohladnuje zaroven kryi ci prispevok na 1 minutu priebeznej doby vyroby a taktiez kladie doraz na realne vyuzite, teda nie celkovo planovane, fixne naklady. Optimalizaciou klucovych vyrobnych parametrov (pocet a struktura vyrobenych jednotiek, stupen realneho vyuzitia fixnych nakladov, variabilne naklady, priebezna doba vyroby, znizenie objemu obezneho majetku, atd.) je mozne posobit na vyslednu hodnotu ukazovatelov EVA ako aj V[A.sub.i] smerom k zvyseniu ich hodnoty.

Klucove zvysenie vykonnosti a hodnoty podniku simultannym zapojenim ukazovatelov EVA a indexu pridanej hodnoty VAi potom spociva v kontinualnom zlepsovani a optimalizacii jednotlivych vyrobnych parametrov, cinnosti a procesov. Upozornujeme vsak, ze nevyhnutnym predpokladom uplatnenia nami prezentovaneho modelu v podnikovej praxi musi byt predchadzajuca implementacia procesne orientovaneho modelu kalkulacii a rozpoctov (ABC--Activity Based Costing, ABB--Activity Based Budgeting).

Na zaklade praktickych skusenosti a vysledkov vyplyvajucich z nami realizovanych studii vo vybranych vyrobnych podnikoch (vid dalsi text nizsie) mozno konstatovat, ze najvyssie uspory--a teda zlepsenie ukazovatela EVA a indexu pridanej hodnoty V[A.sub.i]--mozno dosiahnut optimalizai ciou skladovych zasob, znizenim priebeznej doby vyroby, zostihlovanim podpornych a administrativnych procesov, ci lepsim vytazenim vyrobnych kapacit alebo restrukturalizaciou produktoveho portfolia.

2. Procesne orientovana kalkulacia ako nastroj zvysovania pridanej hodnoty--vybrane vysledky studie realizovanej vo vyrobnom podniku

2.1 Ciel vyskumnej studie

Cielom studie bolo navrhnut na zaklade teoretickych vychodisk, vedeckej analyzy a syntezy poznatkov specificky procesne orientovany kalkulacny model v podmienkach vyrobcu rodinnych domov z dreva zamestnavajuceho 150 zamestnancov (podla legislativy EU ide o vyrobcu zaradovaneho do skupiny MSP--male a stredne podniky) so specifickym dorazom na oblast rezijnych nakladov, ktory bude odrazat najnovsie poznatky v tejto oblasti podnikovo-hospodarskej teorie a zaroven zohladni specifika danej vyroby ako aj poziadavky na jeho ekonomicku efektivnost. Ciastkovym cielom studie bolo dynamicke uplatnenie vytvoreneho modelu pre ucely zvysenia efektivnosti a pridanej hodnoty procesov optimalizaciou struktury produktoveho portfolia podniku, a tiez kvalifikovany odhad prinosov a ich porovnanie s nakladmi na jeho implementaciu a kontinualne pouzivanie.

2.2 Material a metodicky postup riesenia vyskumu

V dynamicky sa rozvijajucich a meniacich sa podmienkach trhovej ekonomiky--zlozitejsie vyrobne prostredie, ale najma konkurencne prostredie--uz tradicny pristup ku kalkulovaniu nakladov nevyhovuje [19]. S rastucou intenzitou konkurenciou na svetovych trhoch sa neustale zvysuje tlak na ceny ponukanych vyrobkov a sluzieb, co nasledne sposobuje, ze sa v podnikoch hladaju nove sposoby riadenia nakladov. Medzi tieto mozno zaradit tzv. "Procesne orientovane nakladove uctovnictvo a kalkulacie" alebo "Cielovo orientovane nakladove uctovnictvo a kalkulacie". Oba postupy su zamerane na uspokojenie poziadaviek zakaznikov, prostrednictvom vyrobkov a sluzieb, ktore maju nielen pozadovane vlastnosti, ale aj naklady, resp. ceny.

Ako dalej uvadza Vollmuth, s rastucou konkurenciou a neustale sa zvysujucim podielom rezijnych nakladov na uplnych nakladoch je dalsie pouzitie klasickych kalkulacnych metod mozne len v obmedzenom rozsahu. Zakladna myslienka spociva v zmene filozofie v riadeni nakladov. Prvoradou ulohou uz nie je zistit, kolko vyrobok stoji, ale kolko vyrobok moze nanajvys stat, aby bol za danu cenu na trhu predajny. Klasicka prirazkova kalkulacia ako nastroj tvorby cien tak v oblastiach so silnou konkurenciou straca svoj vyznam. Cena je stanovena na trhu a vyrobok nie je mozne ponukat za vyssiu cenu. Podnik tak musi vyrabat vyrobky s nakladmi, ktore je tato cena schopna pokryt:

Cielove naklady = Cielova cena na trhu--Pozadovany zisk (5)

Ako uvadzaju Daumler--Grabe [2], pri pouziti procesne orientovanej kalkulacie sa jedna o modifikaciu tradicnej prirazkovej kalkulacie, pricom rezijne naklady su objektivnejsie priradene jednotlivym vyrobkov a sluzbam. Pri klasickej prirazkovej kalkulacii sa nemozno vyhnut proporcionalnemu pripocitaniu fixnych nakladov. Proporcionalne pripocitavanie rezijnych nakladov na vyrobky vsak nie je realne, pretoze nezohladnuje degresiu fixnych nakladov. Pomocou procesne orientovanej kalkulacie mozno tomuto javu zabranit.

Podla Vollmutha [19] je pri aplikovani procesne orientovanej kalkulacie z metodologickeho hladiska potrebne uplatnit tieto styri ciastkove kroky:

1. Analyza vykonavanych cinnosti a procesov

2. Definovanie vztahovych velicin (Cost drivers)

3. Stanovenie kalkulacnych sadzieb vykonavanych cinnosti a procesov

4. Kalkulacia rezijnych nakladov na vykony

Vychadzajuc z cielov vyskumu vyplynuli nasledovne ciastkove kroky riesenia, ktorych ciel'om bolo na zaklade uplatnenia vedeckych postupov a metod:

--analyzovat sucasny kalkulacny model pouzivany vo vybranom podniku a identifikovat jeho slabe stranky,

--definovat alternativny kalkulacny model (model ABC) s primarnym dorazom na oblast riadenia rezijnych nakladov, ktory zohl'adni najnovsie trendy a tiez specificke podmienky a poziadavky, ktore budu nan kladene v podmienkach vybraneho podniku,

--uplatnit navrhnuty model za ucelom zvysenia efektivnosti a pridanej hodnoty podnikovych procesov a to prostrednictvom optimalizacie produktoveho portfolia, identifikovat a kvantifikovat vybrane ekonomicke prinosy optimalizacie a porovnat ich so sucasnym stavom,

--navrhnut a overit metodiku hodnotenia ekonomickej efektivnosti zavedenia alternativneho kalkulacneho modelu s vyuzitim podpory specializovaneho informacneho software v danych specifickych podmienkach podniku.

2.3 Vybrane vysledky studie

2.3.1 Stanovenie pomeroveho koeficientu k

Jednym z ciastkovych vysledkov riesenia studie je stanovenie pomeroveho koeficientu (k) ako pomeru celkovej plochy panelov pouzitych pri vyrobe rodinnych domov z dreva vyjadrenej v [m.sup.2] a uzitkovej plochy domu vyjadrenej takisto v [m.sup.2]. Stanovenie pomeroveho koeficientu bolo nevyhnutne pre potreby porovnania efektivnosti alternativnych kalkulacnych modelov--sucasneho zalozeneho na tradicnej prirazkovej metode kalkulacie a noveho modelu na principe ABC. K tomu bola vyuzita metoda korelacnej analyzy, v ramci ktorej je navrhnuty linearny model v tvare:

y = k . x (6)

kde:
y - plocha panelov pouzitych na vyrobu
    domu v [m.sup.2]
x - uzitkova plocha domu v [m.sup.2]
k - pomerovy koeficient


Okrem metody korelacnej analyzy bola ku kvantifikacii pomeru medzi uzitkovou plochou a plochou panelov a k potvrdeniu vysledkov dosiahnutych korelacnou analyzou pouzita metoda analyzy rozptylu, kedze korelacna analyza nemusi poskytovat jednoznacne vysledky pre cely skumany subor hodnot (pouzity bol zakladny statisticky subor hodnot s pocetnostou N = 113). Celkovy statisticky subor bol z tohto dovodu rozdeleny podla velkosti uzitkovej plochy domu do niekolkych podskupin--kategorii. Cielom tohto postupu bolo overit spolahlivost pomeroveho koeficientu k stanoveneho korelacnou analyzou v zavislosti od velkosti uzitkovej plochy domu. K tomu bol pouzity Tukey-ov HSD test.

Vysledky dosiahnute v ramci stanovovania pomeroveho koeficientu k metodami korelacnej analyzy a analyzy rozptylu su zhrnute do nasledujucej tab. 2, ktora sumarizuje specificke ukazovatele odvodene pre potreby zostavenia alternativneho kalkulacneho modelu ABC, jeho nasledneho uplatnenia pri zvysovani efektivnosti a pridanej hodnoty podnikovych procesov prostrednictvom optimalizacie struktury produktoveho portfolia, stanovenia ekonomickych prinosov ako aj nasledneho porovnavania a hodnotenia ekonomickej efektivnosti oproti tradicnemu modelu pouzivanemu v sledovanom podniku.

2.3.2 Alternativny kalkulacny model ABC a jeho uplatnenie pri zvysovani efektivnosti a pridanej hodnoty podnikovych procesov

V nasledujucom texte su uvedene dalsie ciastkove vysledky studie. Tabulka 3 zachytava rozpocet rezijnych nakladov na jednotlive utvary sledovaneho podniku.

Pri zostavovani procesne orientovaneho kalkulacneho modelu sme postupovali podla metodiky uvedenej vyssie. Zostaveniu kalkulacnemu modelu ABC predchadzalo stanovenie planovaneho objemu vykonov a procesne orientovaneho rozpoctu rezijnych nakladov za podnik ako celok a za jednotlive procesne strediska--Activity Based Budgeting (ABB)--vid tab. 4.

Z vysledkov dosiahnutych v obchodnom utvare (tab. 6) vyplyva, ze alternativny kalkulacny model ABC vyrazne obmedzuje proporcionalizaciu rezijnych nakladov (p = 1,18, tradicny kalkulacny model p = 2,0), umoznuje odhalit vykonovu odchylku pri zmenach velkostnej struktury produktoveho portfolia podniku v prospech vyraznejsieho zastupenia velkych domov s uzitkovou plochou 240 [m.sup.2] a identifikovat tak koeficient vyuzitia potencialu rezijnych nakladov ([k.sub.RN] = = 93,2 %).

Ak analyzujeme vysledky testovania procesneho modelu kalkulacie prezentovane v predchadzajucich tabulkach 3, 4 a 5, mozno konstatovat, ze zmenou velkostnej struktury produkcie v prospech vyraznejsieho zastupenia velkych domov by doslo v utvare obchodu k vykonovej odchylke (Ov) v rezijnych nakladoch vo vyske:

[O.sub.v] = vykon planovany--vykon skutocny (7)

[O.sub.v] = 99.000 prac. min--92.298 prac. min. = = 6.702 minut

co vo financnom vyjadreni predstavuje hodnotu:

[O.sub.v] = 6.702 minut x [SRNU.sub.p] (planovana sadza rev zijnych nakladov) = 6.702 x 91,62 = 614.037,- Sk

Spravnost vypoctov v ramci uplatneneho postupu potvrdzuje aj nasledovny kontrolny vypocet vychadzajuci z periodickej kalkulacie rezijnych nakladov (tab. 7).

Na zaklade vyssie identifikovanej vykonovej odchylky v rezijnych nakladoch obchodneho utvaru bol stanoveny koeficient vyuzitia potencialu rezijnych nakladov podla nasledujuceho matematickeho vztahu:

[k.sub.RN] = [N.sub.prep]/[N.sub.p] (8)

[k.sub.RN] = 8.456.056/9.070.072 = 0,932 x 100 = 93,2 %

Z vysledkov dosiahnutych v obchodnom utvare yplyva, ze procesne orientovany kalkulacny model ABC na rozdiel od tradicneho prirazkoveho modelu kalkulacie vyrazne obmedzuje proporcionalizaciu rezijnych nakladov (p = 1,18), umoznuje odhalit vykonovu odchylku pri zmene velkostnej struktury vykonov a identifikovat tak koeficient vyuzitia potencialu rezijnych--procesnych nakladov ([k.sub.RN] = 93,2 %). Obdobne vysledky boli dosiahnuRN te aj v dalsich utvaroch sledovaneho podniku. Tieto vysledky za cely podnik ziskane z ciastkovych vysledkov dosiahnutych pri uplatneni procesne orientovaneho modelu kalkulacie v ramci jednotlivych vnutropodnikovych utvarov a oddeleni su zhrnute v tab. 8, 9 a na obrazku 2.

Na zaklade vysledkov studie konstatujeme, ze zavedenim a uplatnenim alternativneho kalkulacneho modelu ABC pri relativne malej zmene vo velkostnej strukture produktoveho portfolia, mozno v danych podmienkach vybraneho vyrobneho podniku identifikovat potencial zvysenia efektivnosti a pridanej hodnoty podnikovych procesov vo vyske 3 %.

Okrem toho konstatujeme, ze zo zavedenia kalkulacie zalozenej na procesoch a cinnostiach (model ABC) vyplyvaju aj dalsie v tejto studii nekvantifikovane prinosy v oblasti zvysovania efektivnosti a pridanej hodnoty firemnych procesov a to vo forme:

--sprehladnenia, racionalizacie a zefektivnenia vykonavanych cinnosti a procesov,

--zostihlenia podnikovej administrativy,

--zodpovednejsieho a efektivnejsieho spravania sa zamestnancov podniku na baze znalostneho manazmentu,

--poskytovania informacnej podpory strategickemu manazmentu a cielovo orientovanemu riadeniu, odhalenia konkurencnych vyhod resp. nevyhod podniku,

--podpory pri cenovej politike a optimalizacii vyrobno-odbytoveho programu.

Metodicke postupy, ktore odporucame pritom uplatnit, su prezentovane aj v dalsom texte.

3. Navrh komplexnej metodiky riadenia efektivnosti a pridanej hodnoty podnikovych procesov znalostou indexu pridanej hodnoty V[A.sub.I]

V predchadzajucich castiach prispevku boli popisane klucove ukazovatele a nastroje riadenia efektivnosti podnikovych procesov na baze ekonomickej pridanej hodnoty EVA a indexu pridanej hodnoty V[A.sub.I] a poukazane na moznosti simulI tanneho riadenia ekonomiky a pridanej hodnoty produkcneho procesu s vyuzitim modelu ABC, v tejto suvislosti boli prezentovane i ciastkove vysledky vyskumnej studie, orientovanej na prezentovanu problematiku.

V d'alsom texte poukazujeme na skutocnost, ze zakladom komplexneho vnimania celej metodiky je spravne pochopenie toku hodnot v celom procesnom ret'azci, tzn. jadrom tvorby pridanej hodnoty nie su len jednotlive cinnosti, prepojene do samotnych procesov, ale tiez zdroje, podporujuce realizaciu tychto procesov (kapacitne zdroje pripravene na pouzitie, dodaci cyklus na vstupe, zasoby rozpracovanej vyroby medzi procesmi a pod.). Pre ucely korektnej identifikacie sucasneho toku hodnot vyuzijeme tzv. mapovanie toku hodnot, ktore jednoznacne poukaze na konkretne suvislosti tvorby hodnoty (obr. 3).

[FIGURE 3 OMITTED]

V mape toku hodnot ziskame zakladne informacie o prepojeni procesov, pozadovanych vstupoch a vystupoch z kazdej cinnosti (procesu), cyklove casy cinnosti (C/T), velkost poziadavky zakaznika (RP, DP), velkost dodavky a dodavkovy cyklus (OZ), pocet pracovnikov, celkovu priebeznu dobu produkcie vyrobku (PDV) v cleneni na dobu, kedy je produktu pridavana hodnota (264 s) a neproduktivny cas. Vsetky parametre su kvantifikovane s ohladom na index pridanej hodnoty VA (% V[A.sub.I]). V uvedenom priklaI de mapy toku hodnot vidiet zastupene tak vyrobne cinnosti, ako i podporne a administrativne cinnosti, nutne pre realizaciu hodnotoveho toku. Nasledne zrealizujeme proces kalkulacie nakladov toku hodnot, tieto sa kalkuluju v zavislosti od procesu, ktory je produkciou vyrobku vyvolany, cielom je poznat hodnotu celkoveho vystupu a tuto riadit podla realneho prietoku hodnoty systemom. Kalkulacia nakladov sa opiera o poznatky ziskane z mapy toku hodnot: materialove naklady, mzdove naklady, ostatne naklady toku hodnoty, pomer hodnoty vstupov a vystupov v "hodnotovom toku". Tieto kombinuje s metodou kalkulacie podla cinnosti a procesov (ABC), podstatou je zistit celkovy objem nakladov, ktore "pretiekli" v ramci procesneho retazca hodnotovym tokom. Tok hodnoty je orientovany vzdy na jeden vyrobok--tzv. vyrobkoveho predstavitela.

[FIGURE 4 OMITTED]

Kalkulacia nakladov toku hodnot je prioritne orientovana na sledovanie vytvorenej hodnoty. Charakteristickym znakom je rozdelenie nakladov do dvoch zakladnych kategorii:

--naklady produktivnej zlozky stromu (tzv. pridana hodnota),

--naklady neproduktivnej zlozky stromu (tzv. nepridana hodnota).

Pre posudenie nakladov toku hodnot definujeme ukazovatel tzv. ziskovosti toku hodnot:

Ziskovost toku hodnot = = vynosy toku hodnot--naklady toku hodnot (9)

Pre kalkulaciu ziskovosti toku hodnot je teda klucove vediet, kolko nakladov vstupuje do toku, kolko nakladov spotrebuje tok, ake vynosy vystupuju z toku. V praxi pre kalkulaciu ziskovosti vyuzijeme dve mapy toku hodnot--mapu sucasneho a mapu buduceho toku hodnot, kde vzajomne porovname na zaklade realizovanych zlepseni dosiahnutu ziskovost toku hodnot.

Kalkulaciu nakladov toku hodnot realizujeme v nasledujucich piatich krokoch:

--kalkulacia nakladov PRODUKTU--vypocet vysky nakladov, priamo vstupujucich do produktu, vytvaraneho tokom; vypocet vysky nakladov rozpracovanej vyroby ("zasobniky")

--kalkulacia nakladov PROCESU--vypocet vysky procesnych nakladov, vyvolanych aktivnym zapojenim procesu a jeho casti do tvorby produktu (materialove a mzdove naklady procesu prijatia objednavky, pripravy objednavky do vyroby, organizacie vyroby, logistickych procesov a procesov komunikacie s dodavatelom a zakaznikom, pripajame tu tiez rezijne procesne naklady, ktore zapocitavame ako jeden celok pre cely hodnotovy tok).

Z procesnych ukazovatelov su relevantne pre kalkulaciu toku hodnot najma:

* celkova realna disponibilna kapacita zariadenia pre hodnotovy tok,

* realna denna kapacita zariadenia pre proces,

* casova kapacita na nutne technologicke prestavky (pretypovanie, udrzba, ostatne),

* stupen vytazenia zariadenia,

* cyklovy cas, narokovany hodnotovym tokom pre jednotlive procesy a cinnosti v prepojeni na celkovy objem vyroby, ktory je prideleny hodnotovemu toku,

* naklady na 1 procesnu minutu,

* celkove naklady procesu.

--kalkulacia OSTATNYCH NAKLADOV toku hodnot--vypocet vysky nakladov, ktore su nutne pre realizaciu hodnotoveho toku ako celku, ale doposial neboli nikde zapocitane (napr. kontrola kvality, udrzba, licencny poplatok, software, atd.). Patria sem vsetky naklady, ktore maju priamy suvis s hodnotovym tokom, nie je mozne ich priamo urcit na 1 kus vyrobku/resp. 1 proces v ramci hodnotoveho toku, ale su potrebne pre vyrobu vyrobku--t.j. vsetky vstupy, ktore musia byt okrem priameho materialu a miezd k dispozicii pred zaciatkom procesu, aby sa mohol vyrobok vyrobit (vyrobna rezia, nastroje, naplne, externe dodane dielce pre produkt a ine naklady, priamo potrebne pre zhotovenie vyrobku). Na jednotlive procesy ich rozvrhujeme podla vztahu:

sadzba ON = [Ostatne naklady.sub.celkom]/[summation/[(Materialove + Mzdove naklady).sub.celkom]

[ON.sub.P1] = [(MaterialoveMzdove naklady).sub.celkom] x sadzba ON

(10)

--kalkulacia poziadavky ZAKAZNIKA--vypocet vysky vstupnych nakladov na realizaciu rocnej a dennej objednavky zakaznika

* vstupne naklady: denna poziadavka zakaznika x jednotkove celkove naklady (18 ks x 1405,67 [euro] = 25 302,06 [euro])

* rocna poziadavka zakaznika x jednotkove celkove naklady

(6000 ks x 1405,67 [euro] = 8 434 020,00 [euro])

--vysledna kalkulacia toku hodnoty--vyusti do komplexnej kalkulacie na baze znalosti pridanej hodnoty, vytvorenej v toku hodnot--vel'kost prietoku, zisk toku, kryci prispevok na proces, rozpracovana vyroba a d'alsie (tab. 10)

Cela metodika sa opiera o porovnanie VAI--indexu pridanej hodnoty, ktory sme ziskali na zaklade mapovania toku hodnot a kalkulacie nakladov v dvoch formach--sucasny a buduci stav toku hodnot.

Tab. 10 ukazuje, ze v dosledku optimalizacie toku hodnot sucasneho stavu doslo v uvedenom priklade k radikalnemu znizeniu objemu zasob v sklade, medziskladoch. Zaroven doslo i k zlepseniu indexu pridanej hodnoty, ktory sa zvysil z hodnoty 0,042 % na 0,113 %, co je dane aj implementaciou metodiky FIFO, lepsim riadenim zasob a produkcneho toku. Radikalneho znizenia doznala priebezna doba vyroby, skratila sa zo 7,2 dni na 2,7 dni. Uvedene zostihlenie a narast pridanej hodnoty sa prejavilo i vo financnej oblasti: dosiahnute financne vysledky su sice na prvy pohlad neuspokojive, pretoze s vynimkou polozky zisk doslo k poklesu financnych hodnot, co by mohlo posobit ako negativny stav. Je vsak nutne vziat do uvahy, ze metriky urcene pre hodnotenie pridanej hodnoty podla mapy toku hodnot sa odvijaju od priebeznej doby vyroby a po prepocte na jeden den priebeznej doby vyroby doslo realizaciou viacerych zlepseni v mape toku hodnot sucasneho stavu k vysoko pozitivnym zmenam:

Prepocet ukazovatelov na 1 den priebeznej doby vyroby pri celkovej PDV 7,2 dni

--naklady na vstupe 12 299,21 [euro] (suc.), 9 371,14 [euro] (bud.)--pokles o 2 928,07 [euro]/den PDV

--vynosy na vystupe 9 761,52 [euro] (suc.), 9 371,14 [euro] (bud.)--pokles vynosov o 390,38 [euro] / den PDV ale v zmysle viazanosti zasob hotovych produktov na vystupe

--realny prietok 7 259,93 [euro] (suc.), 9 371,14 [euro] (bud.)--narast o 2 111,21 [euro]/den PDV

--zisk toku--v sucasnosti strata--18274,20, tato bola v buducnosti uplne odstranena

--V[A.sub.I]--index pridanej hodnoty--sucasnost 0,042%, buducnost 0,113%--rast o 71%, pricom priebezna doba poklesla o 262%.

Zaver

Pridana hodnota procesov (VA) je povazovana v sucasnosti za ucinny nastroj riadenia efektivnosti a vykonnosti podnikovych procesov. Nova teoria ekonomiky a manazmentu podnikov sa v sucasnosti orientuje na sledovanie klucoveho ukazovatela--tzv. ekonomickej pridanej hodnoty--EVA.

Globalna ekonomika nuti producentov, aktivne pouzivat moderne manazerske koncepcie a metody na to, aby dokazali cielene zvysovat hodnotu ukazovatela EVA. v poslednych rokoch sa v tejto oblasti rozvijaju a zacinaju uplatnovat nove progresivne metody zamerane na riadenie efektivnosti procesov a ich pridanej hodnoty, ktore nasledne podporuju zvysovanie ukazovatela EVA a hodnoty celeho podniku. Za klucove mozno povazovat Activity Based Costing, Target Costing, Kaizen Costing ale aj mnohe dalsie, ktorych podstatou je kalkulacia nakladov vykonavanych aktivit a procesov, mapujuca komplexny retazec tvorby hodnoty.

Ako vyplyva z prezentovaneho prispevku, pre ucely riadenia efektivnosti podnikovych procesov nestaci sledovat a riadit iba ekonomicku pridanu hodnotu (EVA), je nutne ju simultanne konfrontovat i s efektivnostou a pridanou hodnotou procesov, kalkulovanou na baze indexu pridanej hodnoty (VAi), ktory mapuje realny tok hodnot v komplexnych podnikovych procesoch. Iba vzajomne riadenie a zosuladenie oboch parametrov zabezpeci skutocne relevantne rozhodovanie manazerov podniku a dosiahnutie stanovenych cielov.

Z clanku tiez vyplyva, ze uvedenu koncepciu riadenia pridanej hodnoty nie je mozne realizovat bez zavedenia vhodnej kalkulacnej metodiky na principe ABC. Vysledky dosiahnute pri uplatneni modelu ABC v podniku umoznili vo vyznamnej miere zvysit efektivnost a pridanu hodnotu podnikovych procesov a v konecnom dosledku aj ekonomicku pridanu hodnotu EVA. Za rovnakym ucelom odporucame manazmentu podniku aplikovat aj v clanku prezentovanu komplexnu metodiku riadenia efektivnosti podnikovych procesov na baze znalosti indexu pridanej hodnoty V[A.sub.i].

Doruceno redakci: 15. 8. 2009

Recenzovano: 8. 10. 2009, 1. 3. 2010

Schvaleno k publikovani: 18. 1. 2011

Literatura

[1] ALVAREZ L., J.; BLANCO I., F. Contabilidad de gestion avanzada: planificacion, control y experiencias practicas. Madrid: Mc Graw-Hill, 1996. 440 s. ISBN 84-481-1637-2.

[2] DAUMLER, K. D.; GRABE, J. Kostenrechnung 3: Plankostenrechnung. Herne/Berlin: Verlag Neue Wirtschafts Briefe, 1995. 361 s. ISBN 3-482-70755-3.

[3] DAUMLER, K. D.; GRABE, J. Kostenrechnung 1: Grundanlagen. Herne/Berlin: Verlag Neue Wirtschafts Briefe, 1996. 518 s. ISBN 3-48270737-5.

[4] DAUMLER, K. D.; GRABE, J. Kostenrechnung 2: Deckungsbeitragsrechnung. Herne/Berlin: Verlag Neue Wirtschafts Briefe, 1997. 313 s. ISBN 3-482-70746-4.

[5] ESCHENBACH, R. a kol. Controlling. 1. vyd., Praha: Codex, 2000, 812 s. ISBN 80-85963-868.

[6] FOLTINOVA, A.; KALAFUTOVA, L. Vnutropodnikovy controlling. Bratislava: ELITA, 1998. 248 s. ISBN 80-8044-054-9.

[7] FRANKOVSKY, M.; STEFKO, R.; BAUMGARTNER, F. Behavioral-situational approach to examining social intelligence. Studia psychologica. 2006, Vol. 48, Iss. 3, s. 251-257, ISSN 0039-3320.

[8] HORVATH, P. & PARTNER. Balanced Scorecard v praxi. Stuttgart: Schaffer-Poeschel Verlag, 2000. 386 p. ISBN 80-7259-018-9.

[9] HORVATH, P. Nova koncepce controllingu Cesta k ucinnemu controllingu. Praha: Profess Consulting, 2004. 288 s. ISBN 80-7259-002-2.

[10] CHROMJAKOVA, F., RAJNOHA, R. Value stream costing monitoring of real production costs. In: Improvement of quality regarding processes and materials 2007, Vedecka monografia, Warsawa: Wydawnictwo Menedzierske PTM, 2007, s. 35-40, ISBN 978-83-924215-3-5.

[11] CHROMJAKOVA, F. Flexibilne riadenie nakladov vo vyrobe. Plzen: BPM Portal, 2008, ISSN 1802-5676.

[12] KAPLAN, R.S.; NORTON, D.P. The balanced scorecard: measures that drive performance. Harvard Business Review. 1992, s. 71-79, ISSN 0017-8012.

[13] MASKEL, B.H.; BAGGALEY, B. Practical Lean Accounting. New York: Productivity Press, 2003. 359 s. ISBN 9781563272431.

[14] PLAYER, R. STEVEN; KEYS, D. Activity-based management: Arthur Andersen's lessons from the ABM battlefield. New York: John Wiley & Sons, Inc., 1999, 268 s. ISBN 0-471-31288-6.

[15] POSLUSCHNY, P. Die wichtigste Kennzahlen. Heidelberg: Verlag Redline Wirtschaft, 2007. 115 s. ISBN 3-636-01441-2.

[16] RAJNOHA, R.; CHROMJAKOVA, F. Zvysovanie konkurencieschopnosti firmy riadenim ukazovatela EVA. In Nova teorie ekonomiky a managementu organizaci, Zbornik z medzinarodnej vedeckej konferencie. Praha: Vysoka skola ekonomicka v Praze, Fakulta podnikovohospodarska, Ceska republika, 2008, 90 s. ISBN 978-80-2451408-6.

[17] RASNER, J.; RAJNOHA, R. Nastroje riadenia efektivnosti podnikovych procesov. Zvolen: TU vo Zvolene, 2007. 286 s. ISBN 978-80-228-1748-6.

[18] TUCEK, D.; ZAMECNIK, R. Rizeni a hodnoceni vykonnosti podnikovych procesu v praxi. Zlin: Technicka univerzita vo Zvolene, 2007. 206 s. ISBN 978-80-228-1796-7.

[19] VOLLMUTH, H.J. Marktorientiertes Kostenmanagement: Neue Konzeptionen, Instrumente und Techniken zur Sicherung von Wettbewerbsvorteilen. Planegg, WRS Wirtschaft, Recht und Steuern, 1997. 207 s. ISBN 3-8092-1152-4.

[20] ZELENY, M. Human Systems Management. World Scientific Publishing Company, 2005. 459 s. ISBN 13: 9789810249137.

Ing. Rastislav Rajnoha, PhD.

Technicka univerzita vo Zvolene

Drevarska fakulta

Katedra podnikoveho hospodarstva

Masarykova 24, 960 53 Zvolen

Slovensko

rajnoha@vsld.tuzvo.sk

Ing. Jan Dobrovic, PhD.

Presovska univerzita v Presove

Fakulta manazmentu

Katedra manazmentu

Ul. 17. novembra 1, 080 78 Presov

Slovensko

jandobrovic@stonline.sk
Tab. 1: Parametre kalkulacie ekonomickej pridanej hodnoty
(EVA) a pridanej hodnoty pre vyrobne procesy

Objem vyroby--plan [ks]                         100
Cena za kus [Sk]                                500
Pooet vyrobenyoh jednotiek [ks]                  65
Dosiahnute trzby (T) [Sk]                     32500
Variabilne naklady (VN) oelkom [Sk]           28000
Kryoi prispevok (T-VN) [Sk]                    4500
Vyuzite fixne naklady (FN) oelkom [Sk]         3900
Prevadzkovy zisk (PZ) [Sk]                      500
Priebezna doba vyroby oelkom [min]              700
VA index (index pridanej hodnoty)               0,4
Kryoi prispevok na 1 minutu PDV [Sk]            6,4
Nevyuzite fixne naklady oelkom [Sk]            2100
Danova sadzba (DS) (19% z PZ) [%]               9,5
NOPAT (prevadzkovy zisk x (1-DS) [Sk]           405
Vlastny kapital oelkom [Sk]                    2000
Cudzi kapital oelkom [Sk]                      1000
Stroje, zariadenia [Sk]                          10
Nehmotne aktiva [Sk]                              3
Pohl'adavky [Sk]                                600
Zavazky [Sk]                                    700
Obezny majetok [Sk]                             550
Naklady oudzieho kapitalu (NCK) [%]              13
Podiel VK z oelkoveho kapitalu [%]               66
Vnutorne vynosove peroento (VVP) [%]             24
Efektivne naklady CK (NCK x(1-VVP) [%]         9,88
Podiel zavazkov na oelkovom kapitale [%]         23
Podiel aktiv na oelkovom kapitale [%]            39
WACC (9,88 x 0,23 + 24 x 0,39) [%]            11,63

EVA = NOPAT--(oelkovy kapital x WACC)
EVA = 405--(3000 x 0,1163) -> EVA = 56,1

Tab. 2: Specificke ukazovatele odvodene pre potreby zostavenia
alternativneho kalkulacneho modelu a hodnotenia jeho ekonomickej
efektivnosti

                             Alternativa kategorizacie
                              produktoveho portfolia
                         A                     B

                        Uzitkova piocha domu v [m.sup.2]

Sledovana         Male      Vel'ke      Male      Vel'ke
hodnota            domy       domy       domy       domy

                  < 175      > 175      < 125      > 125

Priemerna        124,18     224,85     106,23     158,56
uzitkova
plocha v
[m.sup.2]/
dom

Podiel z          91,15       8,85      48,67      51,33
celkovej
produkcie
v %

Priemerny
pomerovy        4,57990
koeficient
k jednotny
pre vsetky
ve'kostne
kategorie
/stanoveny
korelaonou
analyzou/

Priemerny
pomerovy        4,59620    4,41208    4,86854     4,3062
koeficient
k
diferencovany
podl'a
ve'kost/
nych
kategorii
/
stanoveny
analyzou
rozptylu/

                Alternativa kategorizacie
                produktoveho portfolia

                        C

                Uzitkova piocha domu
                    v [m.sup.2]

Sledovana         Male      Vel'ke
hodnota            domy       domy

                  < 150      > 150

Priemerna        118,23     188,19
uzitkova
plocha v
[m.sup.2]/
dom

Podiel z          78,76      21,24
celkovej
produkcie
v %

Priemerny
pomerovy
koeficient
k jednotny
pre vsetky
ve'kostne
kategorie
/stanoveny
korelaonou
analyzou/

Priemerny
pomerovy        4,65617    4,29710
koeficient
k
diferencovany
pod''a
ve'kost/
nych
kategorii
/
stanoveny
analyzou
rozptylu/

Zdroj: Rajnoha, R.: Planovanie, kalkulacie a rozpocty
orientovane na kontroling priemyselnych podnikov. Vedecke
studie, Zvolen : TU vo Zvolene, 2006

Tab. 3: Rozpocet rezijnych nakladov podniku (v Sk/rok)

               Vnutropodnikovy utvar

                Obohodny    Ekonomioky         TPV         MTZ

Rozpootovana    9070 072    3 230 700    4 386 425    2 472 446
hodnota

               Vnutropodnikovy utvar

                 Vyroby     Realizaoie     Podnik
                             stavieb       spolu

Rozpootovana   25 770 795   11 881 561   56 812 000
hodnota

Zdroj: Rajnoha, R.: Planovanie, kalkulacie a rozpocty
orientovane na kontroling priemyselnych podnikov. Vedecke
studie, Zvolen : TU vo Zvolene, 2006

Tab. 4: Rozpocet rezijnych nakladov na cinnosti vykonavane
v ramci obchodneho utvaru--metodika ABB

                                             Objem vykonavanej
                                            cinnosti (pocet/ rok)

                                             Maly        Velky
                             Jednotka       domy          dom
  Kod      Popis             merania         (120         (240
cinnosti   Cinnosti          Cinnosti     [m.sup.2])   [m.sup.2])

   1       Spracovanie       Pocet            66           6
           podkladov ku      podkladov
           kalkulacii

   2       Priprava          Sada             66           6
           podkladov k       podkladov
           realizacii
           stavby

   3       Priprava zmluv    Pocet           132           12
           so zakaznikom     zmluv

   4       Fakturacia        Pocet           330           30
           vykonov           faktur

   5       Priprava          Sada             66           6
           podkladov k       podkladov
           pracovnym
           povoleniam

   6       Koordinacna       Pocet           990           90
           Cinnosf v Case    kontaktov
           realizacie
           zakazky

   7       Colne vybavenie   Pocet           198           30
           kamionov          kamionov

   8       Ostatne           Plocha         36 274       6 595
           spolocne          panelov
           Cinnosti

   9       Ine               Plocha         36 274       6 595
           nedefinovane      panelov
           Cinnosti

           Spolu

                               Odhadovany cas jednej
                              jednotky cinnosti (min)

                                Maly        Velky
                               domy          dom
  Kod      Popis                (120         (240
cinnosti   Cinnosti          [m.sup.2])   [m.sup.2])

   1       Spracovanie           24           24
           podkladov ku
           kalkulacii

   2       Priprava             720          720
           podkladov k
           realizacii
           stavby

   3       Priprava zmluv        96           96
           so zakaznikom

   4       Fakturacia            16           16
           vykonov

   5       Priprava              16           16
           podkladov k
           pracovnym
           povoleniam

   6       Koordinacna           5            5
           Cinnosf v Case
           realizacie
           zakazky

   7       Colne vybavenie       10           10
           kamionov

   8       Ostatne              0,29         0,29
           spolocne
           Cinnosti

   9       Ine                  0,10         0,10
           nedefinovane
           Cinnosti

           Spolu

                             Odhadovany    Rezijne
                                cas        naklady
                              cinnosti    na cinnosf
  Kod      Popis               za rok      za rok
cinnosti   Cinnosti          (min/rok)     (Sk/rok)

   1       Spracovanie         1 728       158 314
           podkladov ku
           kalkulacii

   2       Priprava            51 840     4 749 420
           podkladov k
           realizacii
           stavby

   3       Priprava zmluv      13 824     1 266 512
           so zakaznikom

   4       Fakturacia          5 760       527 713
           vykonov

   5       Priprava            1 152       105 543
           podkladov k
           pracovnym
           povoleniam

   6       Koordinacna         5 400       494 731
           Cinnosf v Case
           realizacie
           zakazky

   7       Colne vybavenie     2 280       208 887
           kamionov

   8       Ostatne             12 528     1 147 776
           spolocne
           Cinnosti

   9       Ine                 4 488       411 177
           nedefinovane
           Cinnosti

           Spolu               99 000     9 070 072

Zdroj: Rajnoha, R.: Planovanie, kalkulacie a rozpocty orientovane
na kontroling priemyselnych podnikov. Vedecke studie, Zvolen :
TU vo Zvolene, 2006

Tab. 5: Kalkulacia rezijnych nakladov a jej vysledky ziskane
uplatnenim alternativneho kalkulacneho modelu ABC--obchodny
utvar

                             Jednotka
Kod        Popis             merania
cinnosti   cinnosti          cinnosti

1          Spracovanie       Pocet
           podkladov ku      podkladov
           kalkulacii

2          Priprava          Sada
           podkladov k       podkladov
           realizacii
           stavby

3          Priprava zmluv    Pocet zmluv
           so zakaznikom

4          Fakturacia        Pocet faktur
           vykonov

5          Priprava          Sada
           podkladov k       podkladov
           pracovnym
           povoleniam

6          Koordinacna       Pocet
           cinnosi v case    kontaktov
           realizacie
           zakazky

7          Colne             Pocet
           vybavenie         kamionov
           kamionov

8          Ostatne           Plooha
           spolocne          panelov
           cinnosti

9          Ine               Plooha
           nedefinovane      panelov
           cinnosti

           Spolu

                                   Male domy (120
                                    [m.sup.2]) *

                             Kalku-
                             lacia na    Periodicka
Kod        Popis             jednotku    kalkulacia
cinnosti   cinnosti          produkcie

1          Spracovanie          2 199      145 121
           podkladov ku
           kalkulacii

2          Priprava            65 964    4 353 635
           podkladov k
           realizacii
           stavby

3          Priprava zmluv      17 590    1 160 969
           so zakaznikom

4          Fakturacia           7 329      483 737
           vykonov

5          Priprava             1 466       96 747
           podkladov k
           pracovnym
           povoleniam

6          Koordinacna          6 871      453 504
           cinnosi v case
           realizacie
           zakazky

7          Colne                2 749      181 401
           vybavenie
           kamionov

8          Ostatne             14 715      971 195
           spolocne
           cinnosti

9          Ine                  5 271      347 919
           nedefinovane
           cinnosti

           Spolu              124 155    8 194 229

                                            Vel'ke domy
                                          (240 [m.sup.2])

                             Kalku-                   Koeficient
                             lacia na                 proporcional.
Kod        Popis             jednotku    Periodioka   rezijnyoh
cinnosti   cinnosti          produkcie   kalkulacia   nakladov-p

1          Spracovanie          2 199       13 193            1,00
           podkladov ku
           kalkulacii

2          Priprava            65 964      395 785            1,00
           podkladov k
           realizacii
           stavby

3          Priprava zmluv      17 590      105 543            1,00
           so zakaznikom

4          Fakturacia           7 329       43 976            1,00
           vykonov

5          Priprava             1 466        8 795            1,00
           podkladov k
           pracovnym
           povoleniam

6          Koordinacna          6 871       41 228            1,00
           cinnosi v case
           realizacie
           zakazky

7          Colne                4 581       27 485            1,67
           vybavenie
           kamionov

8          Ostatne             29 430      176 581            2,00
           spolocne
           cinnosti

9          Ine                 10 543       63 258            2,00
           nedefinovane
           cinnosti

           Spolu              145 974      875 843            1,18

Poznamka: V strukture produktoveho portfolia sme pri
kalkulaoii uvazovali so suoasnou ve'kostnou strukturou t. j.
66 malyoh domov/rok (91,15 %), 6 vefkyoh domov/rok (8,85 %).

Zdroj: Rajnoha, R.: Planovanie, kalkulacie a rozpocty
orientovane na kontroling priemyselnych podnikov. Vedecke
studie, Zvolen : TU vo Zvolene, 2006

Tab. 6: Kalkulacia rezijnych nakladov na jednotku produkcie
a periodicka kalkulacia--vysledky ABC modelu dosiahnute
pri zmene velkostnej Struktury produktoveho portfolia--Obchodny
utvar

                                          Male domy (120 [m.sup.2])

Kod                     Jednotka       Kalkulacia
cin-    Popis           merania        na jednotku      Periodioka
nosti   cinnosti        cinnosti         produkoie      kalkulaoia

1       Spraoovanie     Pocet                2 199         118 735
        podkladov ku    podkladov
        kalkulacii

2       Priprava        Sada                65 964       3 562 065
        podkladov       podkladov
        k realizacii
        stavby

3       Priprava        Pocet               17 590         949 884
        zmluv so        zmluv
        zakaznikom

4       Fakturaoia      Pocet                7 329         395 785
        vykonov         faktur

5       Priprava        Sada                 1 466          79 157
        podkladov       podkladov
        k praoovnym
        povoleniam

6       Koordinacna     Pocet
        cinnost         kontaktov            6 871         371 048
        v oase
        realizacie
        zakazky

7       Colne           Pocet                2 749         148 419
        vybavenie       kamionov
        kamionov

8       Ostatne         Plocha              14 715         794 614
        spoloone        panelov
        cinnosti

9       Ine             Plooha               5 271         284 661
        nedefinovane    panelov
        cinnosti

        Spolu                              124 155       6 704 369

                        Vel'ke domy (240 [m.sup.2]) *

                                                        Koefioient
Kod                     Kalkulaoia                    proporcional.
cin-    Popis           na jednotku     Periodioka       rezijnyoh
nosti   cinnosti          produkoie     kalkulaoia     nakladov--p

1       Spraoovanie           2 199         26 386            1,00
        podkladov ku
        kalkulacii

2       Priprava             65 964        791 570            1,00
        podkladov
        k realizacii
        stavby

3       Priprava             17 590        211 085            1,00
        zmluv so
        zakaznikom

4       Fakturaoia            7 329         87 952            1,00
        vykonov

5       Priprava              1 466         17 590            1,00
        podkladov
        k praoovnym
        povoleniam

6       Koordinacna
        cinnost               6 871         82 455            1,00
        v oase
        realizacie
        zakazky

7       Colne                 4 581         54 970            1,67
        vybavenie
        kamionov

8       Ostatne              29 430        353 162            2,00
        spoloone
        cinnosti

9       Ine                  10 543        126 516            2,00
        nedefinovane
        cinnosti

        Spolu               145 974      1 751 687            1,18

Zdroj: Rajnoha, R.: Planovanie, kalkulacie a rozpocty orientovane
na kontroling priemyselnych podnikov. Vedecke studie, Zvolen : TU vo
Zvolene, 2006

* Poznamka: doslo k zmene ve'kostnej struktury vykonov, kedy
bol zvyseny peroentualny podiel ve'kyoh domov z hodnoty 8,85
na dvojnasobok t.j. 17,7 % a po zaokruhleni pootu domov na
oele oisla az na 18,2 % (12 ve'kyoh domov/rok, 54 malyoh
domov/rok). Celkova uzitkova plooha oeleho produktoveho
portfolia vsak zostala na povodnej urovni.

Tab. 7: Stanovenie vykonovej odchylky procesnych
RN v penaznom vyjadreni--kontrolny vypocet

Ve'kostna    Naklady na   Naklady na     Vykonova
kategoria    planovany      skutoony    Odohylka--
               vykon /       vykon /            Ov

               Naklady       Naklady
             planovany    prepocitane
                 --Np/     --Nprep./

Male domy    8.194.229     6.704.369    + 1.489.860
Ve'ke domy     875.843     1.751.687     - 875.844
Spolu:       9.070.072     8.456.056       614.016

Zdroj: Rajnoha, R.: Planovanie, kalkulacie a rozpocty
orientovane na kontroling priemyselnych podnikov.
Vedecke studie, Zvolen : TU vo Zvolene, 2006

Tab. 8: Kalkulacia rezijnych nakladov--vysledky uplatnenia
ABC modelu dosiahnute pri zmene vel'kostnej struktury
produktoveho portfolia--podnik spolu

                     Male domy (120 [m.sup.2])

                    Kalkulaoia
                    na jednotku   Periodioka
Utvar                produkcie    kalkulacia

Obohodny utvar         124 155     6 704 369
Ekonomioky utvar        43 608     2 354 808
Utvar TPV               56 367     3 043 811
Utvar MTZ               33 173     1 791 334
Utvar vyroby           334 856    18 082 228
Utvar realizacie
  stavieb              158 040     8 534 155
Podnik spolu           750 198    40 510 705

                     Ve'ke domy (240 [m.sup.2])

                                                 Koeficient
                    Kalkulaoia                  proporcional.
                    na jednotku   Periodioka     rezijnych
Utvar                produkcie    kalkulaoia    nakla-dov--p

Obohodny utvar         145 974     1 751 687        1,18
Ekonomioky utvar        58 767       705 204        1,35
Utvar TPV              111 035     1 332 424        1,97
Utvar MTZ               47 173       566 076        1,42
Utvar vyroby           611 716     7 340 588        1,83
Utvar realizaoie
  stavieb              241 821     2 901 854        1,53
Podnik spolu         1 216 486    14 597 832        1,62

Zdroj: Rajnoha, R.: Planovanie, kalkulacie a rozpocty orientovane
na kontroling priemyselnych podnikov. Vedecke studie, Zvolen : TU vo
Zvolene, 2006

Tab. 9: Stanovenie vykonovej odchylky a vyuzitia potencialu
rezijnych nakladov uplatnenim ABC modelu pri zmene vel'kostnej
struktury portfolia--podnik spolu

                                                           Vyuzitie
                     Naklady       Naklady    Vykonova    potencialu
                    planova-    prepocitane   odohylka    rezijnyoh
Utvar                 ne--Np      --Nprep.        --Ov     nakladov

Obohodny utvar     9 070 072     8 456 056     614 016       93,2 %
Ekonomioky utvar   3 230 700     3 060 012     170 689       94,7 %
Utvar TPV          4 386 425     4 376 235      10 191       99,8 %
Utvar MTZ          2 472 446     2 357 410     115 036       95,3 %
Utvar vyroby       25 770 795   25 422 816     347 979       98,6 %
Utvar realizaoie   11 881 561   11 436 009     445 552       96,3 %
  stavieb
Podnik spolu       56 812 000   55 108 537    1 703 463      97,0 %

Zdroj: Rajnoha, R.: Planovanie, kalkulacie a rozpocty
orientovane na kontroling priemyselnych podnikov. Vedecke
studie, Zvolen : TU vo

Zvolene, 2006

Tab. 10: Kalkulacia nakladov podl'a mapy toku hodnot

POLOZKA                             SUCASNOST      BUDUCNOST

1. Hodnota vynosov na vstupe        88 557,20      25 302,10
(oelkove naklady na vstupe)            [euro]         [euro]

2. Priebezna doba vyroby              7,2 dni        2,7 dni

3. Kryoi prispevok priebeznej       12 299,60       9 371,20
doby [(1.)/(2.)]                   [euro]/den    [euro] /den

4. Cyklovy oas (VA + NVA)             279 sek        264 sek

5. Cyklovy oas (VA)                   264 sek        264 sek

6. Kryoi prispevok na 1 sek      317,40 [euro]   95,80 [euro]
(VA+NVA) [(1.)/(4.)]

7. Kryoi prispevok na 1 sek VA   335,40 [euro]   95,80 [euro]
[(1.)/(5.)]

8. Prooesne naklady                  2 750,40         850,20
                                       [euro]         [euro]

9. Kryoi prispevok prooesnyoh    32,20 [euro]    29,77 [euro]
nakladov [(1.)/(8.)]

10. Rozpraoovana vyroba na          15 807,90       4 516,60
vstupe (63 ks)                         [euro]         [euro]

11. Dokonoena vyroba na             70 283,00       4 516,60
vystupe (50 ks)                        [euro]         [euro]

12. Kryoi prispevok vstupnyoh        4 516,50       4 516,50
zasob (hodnota z mapy)
[(10.)/3,5]

13. Kryoi prispevok vystupnyoh      26 030,70       4 516,50
zasob (hodnota z mapy)
[(11.)/(2,7)]

14. Doba obratu zasob                46,3 dni      123,5 dni

15. Kryoi prispevok na 1 den          1912,70         204,90
obratu zasob [(1.)/(14.)]

16. Hodnota zasob                   18 011,54       4 680,30
rozpraoovanej vyroby v toku

17. VAI--index pridanej                0,042%         0,113%
hodnoty [((2.)/(5.))*100]

Hodnota na vstupe [(1.)]            88 557,21      25 302,10

Hodnota na vystupe [(11.)]          70 283,00      25 302,10

Realny prietok [(11.)-(16.)         52 271,50      25 302,10

Zisk toku hodnot [(11.)-(1.)       -18 274,20           0,00

Zdroj: [11]

Obr. 2: Vyuzitie potencialu rezijnych nakladov identifikovane v
jednotlivych utvaroch podniku pri uplatneni alternativneho
kalkulacneho pristupu

                  Vyuzitie potencialu rezjnych nakladov
                                 v %

Obchodny
utvar                           93,2%

Utvar
realizacie
sta vieb                        94,7%

Utvar vyroby                    95,3%

Ekonomicky
utvar                           96,3%

Utvar MTZ                       98,6%

Utvar TPV                       99,8%
COPYRIGHT 2011 Technical University of Liberec
No portion of this article can be reproduced without the express written permission from the copyright holder.
Copyright 2011 Gale, Cengage Learning. All rights reserved.

Article Details
Printer friendly Cite/link Email Feedback
Title Annotation:EKONOMIKA A MANAGEMENT
Author:Rajnoha, Rastislav; Dobrovic, Jan
Publication:E+M Ekonomie a Management
Article Type:Report
Geographic Code:9THAI
Date:Jan 1, 2011
Words:7473
Previous Article:Vyvoj prumyslove koncentrace a specializace v regionech NUTS3 ceske republiky v kontextu dynamizace regionalni komparativni vyhody/The development of...
Next Article:Personalni controlling a rizeni personalnich procesu/Personnel controlling and personnel process management.
Topics:

Terms of use | Privacy policy | Copyright © 2020 Farlex, Inc. | Feedback | For webmasters