Printer Friendly

Quality of life: typology of European cities based on cluster analysis/Kvalita zivota: typologia Europskych miest pomocou klastrovej analyzy.

Uvod

Kvalita zivota je spolocensky casto pouzivanym a akceptovanym pojmom na charakterizaciu podmienok pre zivot, pricom sa zohl'adnuju aj faktory, ktore nie su ekonomicke a zdoraznuje sa uloha vonkajsieho prostredia pre zivot jednotlivca a jeho spokojnost'. Ekonomicky pristup analyzuje vysledky psycho-fyziologickeho mechanizmu a skuma faktory vonkajsieho prostredia vplyvajuce na individualne spravanie sa. Podobny pristup sa aplikuje nielen na skumanie kvality zivota, ale aj novsieho pribuzneho pojmu st'astie ako formy subjektivneho blahobytu [1], [8], [10]. Obidva pojmy sa spolocne zaoberaju dolezitou suvisiacou vyskumnou otazkou, nakol'ko prijmy obyvatel'ov vplyvaju na kvalitu zivota alebo subjektivny blahobyt cloveka.

Pri skumani kvality zivota existuju aj pristupy merania, ktore sa neopieraju o subjektivne vnimanie individualnych pocitov, ale aj o pristupy vyuzivajuce objektivizovane metody pomocou makroekonomickych, socialnych a demografickych indikatorov odrazajucich "objektivne" podmienky zivota obyvatel'ov. Kvalita zivota ako komplexny pojem je ponimana z hl'adiska individualnych aj kolektivnych atributov, obsahujuca objektivne aj subjektivne prvky. "Kvalita zivota vyzaduje, aby sa naplnovali zakladne a socialne potreby l'udi, aby l'udia mali autonomiu pri vybere sposobu zivota, mohli rozvijat' a podiel'at' sa ako obcania v spolocnosti s vysokou urovnou obcianskej integracie, socialnou konektivitou, doverou a ialsich integracnych noriem, vratane minimalne rovnosti a spravodlivosti, to vsetko v ramci fyzickeho a socialne udrzatel'neho globalneho zivotneho prostredia." [22].

Autorstvo pojmu kvalita zivota sa niekedy pripisuje znamemu americkemu ekonomovi J. K. Galbraithovi [11], ktory ho zdoraznoval ako protivahu k jednoznacnej spotrebitel'skej orientacii. Castejsie pouzivanie pojmu kvalita zivota zacalo v teorii i socialno-politickej praxi od druhej polovice 20. storocia. Kvalita zivota je prevazne ponimana ako viacdimenzionalny koncept pozostavajuci z viacerych oblasti hodnotenia [6], [9]. Okrem zaujmu o vyskum z ekonomickej, socialnej a psychologickej stranky sa navyse termin vyuziva aj v medicinskej literature, avsak uz rozdielnym sposobom [24]. Podrobna diskusia konceptu kvality zivota v ceskom jazyku je v knihe Payne a kol. [21], hlavne z psychologickeho, sociologickeho a zdravotneho hl'adiska. Popis oblasti, ktore sa zvazuju v kvalite zivota, mozno zadelit' do troch hlavnych skupin [7]:

1. Ekonomicke indikatory, sledujuce mzdove a prijmove rozvrstvenie vo vnutri urcitej spolocnosti, distribuciu bohatstva a chudoby a pod.

2. Socialne indikatory, zahrnajuce oblasti zdravia a zdravotnictva, kriminality, vzdelania a skolstva a rozmanite demograficke ukazovatele.

3. Indikatory subjektivnej psychickej pohody, vzt'ahujuce sa k subjektivnemu hodnoteniu zivota jednotlivcov. Hodnotiacimi kriteriami su normativne idealy, subjektivna osobna skusenost' alebo schopnost' identifikovat' a rozhodovat' sa pre strategie, smerujuce k naplnaniu ambicii a aspiracii jednotlivcov.

Ak chceme analyzovat' priestorove rozdiely a podobnosti v kvalite zivota, najpouzivanejsim prostriedkom porovnavania su kompozitne indexy zlozene z viacerych subindikatorov, rozdelenych do podskupin zodpovedajucich teoretickemu konceptu a s priradenymi vahami. Tento pristup je zakladom pre vel'ky pocet indexov, na zaklade ktorych sa krajiny, regiony, mesta a obce porovnavaju (HDI--Human Development Index, GNH--Gross National Happiness, QoL--Quality-of-Life index, ISEW--Index of Sustainable Economic Welfare) a mnoho ialsich. Viacere pribuzne pojmy--rozvoj, kvalita zivota, blahobyt, zivotna uroven, st'astie, chapane ako ciele l'udskeho snazenia, su roznym sposobom ohodnotene alebo merane, pritom konkretne naplnenie pojmu a zodpovedajucich meratel'nych indikatorov sa prisposobuje subjektivnym ciel'om snazenia a dostupnosti hodnot jednotlivych indikatorov. V praktickej regionalnej politike sa vyuzivaju niektore indikatory na porovnavanie a benchmarking, ako aj na meranie regionalnych disparit [26] a redistribuciu financii.

Postupom casu vznikol konsenzus v definovani oblasti, ktore sa zaraiuju do porovnavania kvality zivota. To je mozne ilustrovat' aj ich strukturou v dvoch svetovych porovnavacich indexov (casopisy The Economist a International Living) na urovni krajin:

1. Quality of Life Index [25]: zdravotny stav, rodinny zivot, spolocensky zivot, materialny blahobyt, politicka stabilita a bezpecnost', klima a miesto, istota pracovneho miesta, politicke slobody, rodova rovnost'.

2. Quality of Life index [14]: zivotne naklady, kultura a vol'ny cas, ekonomika, zivotne prostredie, sloboda, zdravotnictvo, infrastruktura, bezpecnost' a riziko, podnebie.

Subjektivne vnimana kvalita zivota navodzuje metody merania kvality zivota pomocou empirickeho skumania na vzorkach obyvatel'ov miest, obci, regionov, ci krajin. Nasledne je mozne empiricke vysledky modelovat' [17] a zovseobecnovat' na sidla alebo uzemne celky a dospiet' ku komparativnym vysledkom, resp. Samozrejme s vyhradou ku subjektivnemu vnimaniu kvality zivota, kei obyvatelia maju len minimalnu moznost' porovnavat' situaciu vo svojom sidle, regione, ci krajine s inymi sidelnymi, ci uzemnymi celkami. Zvycajne v jednom casovom obdobi ziju na jednom mieste a ich skusenost's inymi sidlami je len ciastocna alebo sprostredkovana. Kvalita zivota sa prirodzene meni s casom a navyse je poznacena mnohymi ialsimi psychologickymi a sociologickymi faktormi.

Podobne ako sa porovnavaju krajiny, existuju iniciativy na posudenie "urovne" kvality zivota miest pomocou subjektivnych a objektivnych prvkov. Ak ide o vnimanie samotnymi obyvatel'mi, v europskych krajinach boli realizovane dva rozsiahle prieskumy kvality zivota v mestach. Prvy pod nazvom "State of European Cities" sa opiera o databazu projektu Urban Audit, ktory je koordinovany Eurostatom v spolupraci s narodnymi statistickymi uradmi. Ukazovatele Urban Auditu charakterizuju kvalitu zivota podl'a viac ako 300 dostupnych statistickych indikatorov zoskupenych do deviatich hlavnych oblasti: demografia, socialne aspekty, ekonomicke aspekty, obcianska angazovanost', skolenie a vzdelavanie, zivotne prostredie, cestovanie a doprava, informacna spolocnost'. Studie z rokov 2007 a 2010 [2], [4] podrobne analyzuju mesta na zaklade statistickych indikatorov vratane typologie europskych miest v zmysle kvality prostredia pre zivot obyvatel'ov. Existuje aj subjektivisticky pristup ku meraniu kvality zivota na zaklade rozsiahleho dotaznikoveho prieskumu v 75 mestach Europy pod nazvom "Survey on perceptions of quality of life in 75 European cities", ktory je k dispozicii so zdrojovou databazou a dosial' jeho vysledky boli analyzovane len zakladnymi metodami deskriptivnej statistiky [3], [5]. Tieto udaje su v prispevku vyuzite na klastrovu analyzu miest.

1. Metodologia

Hlavnou otazkou prispevku je, ake skupiny miest s podobnym hodnotenim ich kvality zivota existuju a nakol'ko je mozne odhalit' priestorove suvislosti v europskom priestore. Zaujimavou otazkou je, nakol'ko sa prejavi rozdiel medzi mestami zapadnej a juznej Europy a miest postkomunistickych krajin, ktore absolvovali proces fiskalnej decentralizacie [15], [21] a prevzali nove funkcie ako obecne samospravy. V prispevku je skumana kvalita zivota mesta ako suhrn odpovedi jej obyvatel'ov na otazky zodpovedajuce konceptu kvality zivota, cim vznika moznost' prirodzenej komparacie europskych miest a zaroven typologie odzrkadl'ujucej podobnosti miest na zaklade atributov subjektivnej kvality zivota. Subjektivna kvalita zivota je nasledne porovnana s reprezentativnym vyskumom zaradenia miest do skupin podl'a objektivnej kvality zivota--kl'ucovych indikatorov. Vyskum v nie je uzavrety typologiou miest, v nasledujucej casti sa pouzivaju zakladne indikatory v merani objektivnej kvality zivota na vysvetlenie podobnosti a odlisnosti (vyska HDP na obyvatel'a, pocet obyvatel'ov, hustota zal'udnenia a miera nezamestnanosti v meste).

Zdrojovymi udajmi pre typologiu europskych miest je primarny empiricky vyskum kvality zivota uskutocneny organizaciou Gallup Organisation Hungary pre Directorate General for Regional Policy. Vyskum v sedemdesiatich piatich europskych mestach bol uskutocneny s ciel'om zist'ovania kvality zivota v roku 2009 na vzorke 37 626 obyvatel'ov, co je priblizne 500 obyvatel'ov v kazdom meste. Vyskum bol realizovany prostrednictvom dotaznikoveho prieskumu, v ramci ktoreho respondenti zodpovedali 24 otazok formou vyjadrenia silneho suhlasu, suhlasu, nesuhlasu a silneho nesuhlasu, resp. vyraznej spokojnosti, spokojnosti, nespokojnosti a vyraznej nespokojnosti s tvrdeniami. Pri interpretacii boli jednotlive otazky spojene do okruhov za ucelom vzniku konkretnych premennych. Jednotlive premenne a ich zlozky su uvedene v nasledujucej tabul'ke (tab.1).

Kvoli ialsej analyze bolo nevyhnutne transformovat' kvalitativne premenne na kvantitativne. Prostrednictvom vyuzitia metody vazenych priemerov bolo mozne zo suboru udajov ziskat' kvantitativne premenne bez toho, aby doslo k strate informacii o vahe jednotlivych odpovedi. Nasledne bola vykonana korelacna analyza, ktorej vystupom bolo posudenie vzajomnej zavislosti jednotlivych premennych, v niektorych pripadoch bola zavislost' vyhodnotena ako signifikantna. S ciel'om odstranenia korelacie a vytvorenia racionalneho rozmeru suboru dat bola realizovana analyza hlavnych komponentov. Pocet faktorov, resp. komponentov bol zvoleny na zaklade Kaiserovho pravidla, podl'a ktoreho pocet faktorov sa rovna poctu vlastnych cisel redukovanej korelacnej matice vacsich ako 1. Na zaklade Kaiserovho pravidla bolo zvolenych 5 komponentov, ktore spolu vysvetl'uju 82,306 % variability povodnych udajov.

Na ziskanych pat' komponentov bolo nasledne mozne aplikovat' klastrovu analyzu. Pri identifikacii klastrov bolo vyuzite polyteticke hierarchicke klastrovanie, pri ktorom sa do uvahy brali vsetky premenne sucasne a za najvhodnejsi pristup bol zvoleny aglomerativny pristup, pri ktorom je spociatku kazdy objekt samostatnym klastrom a objekty sa postupne po dvojiciach spajaju od najviac podobnych ku najmenej podobnym. Na analyzu bolo vyuzitych viacero metod hierarchickeho klastrovania--centroidna metoda, metoda najblizsieho suseda, metoda najvzdialenejsieho suseda, metoda priemernej vazby pre medziklastrove vzdialenosti a metoda priemernej vazby pre vnutroklastrove vzdialenosti, ako aj Wardova metoda.

2. Vysledky

Dokladna analyza povodneho suboru dat a nasledne porovnanie so stromovymi diagramami ziskanymi prostrednictvom jednotlivych metod ukazalo, ze optimalne vysledky je mozne dosiahnut' prostrednictvom metody najvzdialenejsieho suseda (uplne spojenie) s pouzitim euklidovskej vzdialenosti. Vyhodnotenych bolo vsetkych 75 pripadov (tab. 2).

Samotny proces vytvarania klastrov sa sumarizoval pomocou aglomeracnej schemy, ktora poskytuje informacie o objektoch kombinovanych v kazdom kroku hierarchickeho klastrovania. V poslednom kroku su vsetky analyzovane objekty skombinovane do jedneho klastra. Vzhl'adom na vel'ky rozsah povodneho suboru a z neho vyplyvajuci vel'ky pocet krokov analyzy (74 opakovani), nebola aglomeracna schema vhodna na urcenie poctu klastrov, koeficienty vzdialenosti medzi objektmi sa zvysovali kontinualne a nebolo mozne zaznamenat' vyraznejsiu zmenu v koeficientoch signalizujucu priblizny pocet klastrov. Vhodnejsim nastrojom na identifikovanie poctu klastrov je preto stromovy diagram, na zaklade ktoreho sa ako najvhodnejsie ukazalo vytvorenie osmich klastrov, resp. skupin miest.

Charakteristika jednotlivych klastrov miest je zalozena na prezentacii hodnotenia silnych a slabych stranok v sledovanom subore 14 premennych. Pri vytvarani charakteristik jednotlivych klastrov boli brane do uvahy premenne, ktorych rozptyl nepresiahol hodnotu 0,2 tak, aby bola zabezpecene homogenita klastra pri jednotlivych premennych. Vo vseobecnosti plati --cim je rozptyl jednotlivych premennych mensi, tym homogennejsia je skupina miest. Pri hodnoteni premennych bolo vyuzite skalovanie: vel'mi dobra situacia (+++), dobra situacia (++) priemerna situacia smerom k dobrej (+), priemerna situacia smerom k zlej (-), zla situacia (--), vel'mi zla situacia (---). Nasledne bolo mozne vytvorit' charakteristiky pre kazdy zo klastrov, resp. skupin miest.

Typ 1 (10 miest): Pariz, Londyn, Praha, Kodan, Stokholm, Mnichov, Malmo, Amsterdam, Helsinki, Luxemburg.

Prvy typ miest je charakterizovany najvyssim poctom silnych stranok, je mozne ich oznacit' ako mesta s najvyssou kvalitou zivota, pritom ide vacsinou a hlavne mesta. Vel'mi dobra situacia je v oblasti pracovnych prilezitosti--obyvatelia miest vyjadrili silny suhlas s tvrdenim "je mozne l'ahko ziskat' dobru pracu". Vel'mi dobra situacia je v moznostiach kulturneho vyzitia, dostupnosti zelene a rekreacnych moznosti v blizkosti mesta aj napriek faktu, ze ide o husto zal'udnene metropoly. Jedinou negativnou strankou je nizka dostupnost' byvania, ktora danou z atraktivnosti a nasledne z vysokej hustoty zal'udnenia miest prveho typu.

[GRAPHIC 1 OMITTED]

Typ 2 (11 miest): Aalborg, Oulu, Oviedo, Rostock, Graz, Vieden, Hamburg, Dortmund, Lipsko, Essen, Berlin.

Druhy typ miest poskytuje podobne prijemny na zivot s vysokym poctom silnych stranok. Dominuje bezpecnost', ponuka kultury a dobra situaciu v zivotnom prostredi, a tiez lepsia dostupnost' byvania ako v prvom type. Zaroven ma typ 2 horsiu situaciu v dostupnosti zelene a rekreacnych moznosti v blizkosti mesta. Objavuju sa problemy ponuky pracovnych prilezitosti a integracie cudzincov. Okrem Viedne a Berlina nejde o hlavne mesta, geograficky je mestsky typ 2 sustredeny predovsetkym v Nemecku a Rakusku.

Typ 3 (16 miest): Bordeaux, Lille, Strasburg, Manchester, Rennes, Cardiff, Groningen, Belfast, Newcastle, Bialystok, Piatra Neamt,

Malaga, Braga, Ankara, Diyarbakir, Antalya. Tretiu skupinu miest je geograficky mozne rozclenit' na dva pasy na oboch stranach Europy--zapadna cast' zoskupujuca mesta predovsetkym Vel'kej Britanie, Francuzska, ale aj Spanielska a Portugalska a vychodna cast' zoskupujuca mesta Pol'ska, Rumunska a Turecka. Prevladaju silne stranky--za vel'mi dobru je povazovana situacia v oblasti bezpecnosti mesta, dostatku zelene a rekreacnych moznosti. Prevazne dobre je hodnotena vacsina indikatorov kvality zivota az na ekonomicke faktory nedostatku pracovnych prilezitosti a chudoby.

Typ 4 (14 miest): Barcelona, Madrid, Rim, Marseille, Lisabon, Bologna, Verona, Ostrava, Turin, Glasgow, Brusel, Liege, Antverpy, Rotterdam.

Mesta typu 4 su podobne ako v type 3, prevazuju silne stranky, citel'nejsi je problem chudoby a horsieho zivotneho prostredia. Geograficky je skupina tvorena predovsetkym mestami Talianska, juzneho Francuzska, Spanielska, Portugalska a Beneluxu, vratane niekol'kych hlavnych miest (Madrid, Rim, Lisabon).

Typ 5 (8 miest): Tallinn, Zahreb, Vilnius, Kosice, Riga, Miskolc, Dublin, Istanbul.

Mesta typu 5 su tvorene mestami postkomunistickych krajin a Turecka a geograficky su sustredene v severojuznom pase na vychode Europy. Vyznacuju sa miernou prevahou silnych stranok, su v mnohom podobne mestam typu 4, hlavnym rozdielom je nepriazniva situacia v ekonomickej vykonnosti, ponuke pracovnych prilezitosti a pocit'ovani problemu chudoby.

Typ 6 (10 miest): Sofia, Bukurest', Budapest', L'ubl'ana, Bratislava, Krakov, Cluj--Napoca, Gdansk, Burgas, Varsava.

Mesta typu 6 su opat' tvorene mestami postkomunistickych krajin, geograficky koncentrovane do kruhu v strednej a vychodnej Europe a prevazne ide o hlavne mesta, resp. vyznamnejsie metropoly ako v type 6. Silnymi strankami oproti typu 5 su ekonomicke faktory, predovsetkym dostupnost' prace. Na druhej strane je nespokojnost's dostupnost'ou byvania, zivotnym prostredim a do istej miery aj s cistotou a zdravim mesta. V type 6 su zoskupene mesta s relativne dobrou ponukou pracovnych prilezitosti v postkomunistickych krajinach a negativnymi faktormi vyplyvajucimi z extenzivnej urbanizacie.

Posledne dva typy 7 a 8 su tvorene mestami juznych krajin Europy a ostrovnymi mestami. Napriek malemu poctu miest v klastroch existuju medzi skupinami 7 a 8 vyrazne rozdiely.

Typ 7 (3 mesta): Heraklion, Valletta, Lefkosia. Mesta skupiny 7 lezia na ostrovoch Stredozemneho mora, nie je pritomny ziadny vyznamne pozitivny faktor. Nespokojnost' je so znecistenim zivotneho prostredia, dostupnost'ou byvania a pracovnych prilezitosti.

Typ 8 (3 mesta): Neapol, Palermo, Ateny. Mesta poslednej skupiny maju evidentne najnizsiu kvalitu zivota, su charakterizovane jedinou silnou strankou--ponukou kultury. Zlozita situacia je v ekonomickych aspektoch, zivotnom prostredi aj verejnych sluzbach.

Geograficke znazornenie jednotlivych klastrov miest podia subjektivneho vnimania kvality zivota je znazornene na obr. 2.

[ILLUSTRATION OMITTED]

3. Porovnanie subjektivnych a objektivnych kriterii hodnotenia kvality zivota

Klastrova analyza sa opierala o subjektivne vnimanie urovne kvality zivota v mestach Europy. Vysledkom analyzy je moznost' porovnania skumanych miest na zaklade subjektivnych kriterii. Prirodzene, tento pristup moze a nemusi byt' v sulade s objektivnymi kriteriami. Podrobne hodnotenie miest na zaklade objektivnych ukazovatel'ov bolo uskutocnene v ramci studie Second State of European Cities Report [4]. Na typologiu boli vyuzite objektivne a meratel'ne kriteria prostredia mesta--demograficke, ekonomicke, socialne ukazovatele a ukazovatele kvality zivota s ciel'om zdruzit' mesta s podobnymi charakteristikami do skupin na zaklade podobnosti. Na zaklade hodnotenia podl'a 21 ukazovatel'ov su mesta zadelene do styroch zakladnych skupin a deviatich podskupin:

* Mesta typu A zahrnaju hlavne mesta a vel'ke centra celej Europy s poctom obyvatel'ov viac nez 1 milion. Pre mesta typu A je charakteristicky najvyssi pocet patentov, najvyssi podiel novych podnikov, najdynamickejsia inovacna a podnikatel'ska aktivita a vysoky podiel zamestnanosti v sluzbach. Mesta typu A su ialej rozclenene do dvoch podskupin:

--A1: veduce europske hlavne mesta a metropoly,

--A2: narodne hlavne mesta a metropoly.

* Mesta typu B sa vyznacuju nizsou hodnotou urovne HDP na obyvatel'a, patentovej intenzity a podnikatel'skej aktivity ako u miest typu A; tieto hodnoty su vsak stale vyssie nez narodne priemery. Mesta typu B maju priemerne 290 tisic obyvatel'ov. Skupina miest typu B zahrna tri podskupiny:

--B1: regionalne centra sluzieb,

--B2: regionalne inovacne centra vyznacujuce sa dynamickou vyskumnou a inovacnou aktivitou (hlavne talianske a nemecke mesta),

--B3: regionalne centra s rastucou populaciou vyznacujuce sa najvacsou dynamikou rastu poctu obyvatel'ov (rakuske, nemecke, holandske, grecke a spanielske mesta).

* Mesta typu C su podstatne mensie a redsie zal'udnene, prevazne v zapadnej Europe mimo zony ekonomickeho jadra, ktore sa vyznacuju podstatne horsou dostupnost'ou ako mesta typu A a B. Mesta typu C maju mensiu dynamika rozvoja--nizsie HDP na obyvatel'a, slabsiu inovacnu, patentovu a podnikatel'sku vykonnost'. Delia sa na:

--C1: mensie administrativne centra,

--C2: mensie centra s rastucou populaciou.

* Mestami typu D su mensie mesta strednej a juznej Europy, s vyssou nezamestnanost'ou, nizkym HDP na obyvatel'a orientaciou na priemysel. Skupina miest typu D zahrna podskupiny:

--D1: mesta v procese strukturalnej adaptacie,

--D2: menej rozvinute mesta.

Subjektivne hodnotenie kvality zivota v 75 mestach analyzovane v kapitole 2 je mozne konfrontovat's vysledkami objektivneho hodnotenia. Zo 75 miest skumanych v klastrovej analyze je 67 miest v skupine miest A alebo B; jedno mesto (Braga) v skupine C2, 5 miest (Ostrava, Miskolc, Bialystok, Cluj--Napoca, Kosice) v skupine D1 a dve v skupine D2 (Burgas a Piatra Neamt); 5 miest hodnotenych v klastrovej analyze v studii skumajucej objektivnu kvalitu zivota chyba (Ankara, Antalya, Diyarbakir a Istanbul a Zahreb).

[GRAPHIC 3 OMITTED]

Podl'a objektivnych kriterii patria mesta zaradene do skupiny D k najmenej rozvinutym vEurope, avsak v subjektivnom hodnoteni tomu tak nie je. Najvyraznejsim prikladom je rumunske mesto Piatra Neamt v skupine D2, ktore je v subjektivnom vnimani v klastrovej analyze zaradene do skupiny 3 spolu s mestami zapadnej Europy. Z porovnania dvoch typologii sa ukazuje existencia rozdielov medzi vysledkami subjektivneho a objektivneho hodnotenia. To vedie k otazke, ako je mozne vysvetlit' zaradenie do typovych skupin na zaklade subjektivneho hodnotenia pomocou objektivnych ukazovatel'ov kvality zivota. Na analyzu sa vyuziju zakladne indikatory vyuzivane pri vytvarani uzemnych typologii (napr. [18], [19], [20]):

1) vyska HDP na obyvatel'a,

2) pocet obyvatel'ov,

3) hustota zal'udnenia,

4) miera nezamestnanosti v meste.

Uvedene ukazovatele su skumane na urovni skupin miest, ktore su vystupom uskutocnenej klastrovej analyzy. Vysledkom su nasledujuce grafy. Boxploty charakterizuju homogenitu, resp. heterogenitu skupin podl'a objektivnych ukazovatel'ov--najma variabilitu skupin.

[GRAPHIC 4 OMITTED]

[GRAPHIC 5 OMITTED]

[GRAPHIC 6 OMITTED]

Z grafov je zrejme, ze skupiny miest vytvorene na zaklade subjektivneho hodnotenia kvality zivota vykazuju vnutorne rozdiely objektivnych kriterii kvality zivota. Vynimkou je skupina miest typu 7 (mesta na ostrovoch v Egejskom mori), ktora nevykazuje ziadne odl'ahle hodnoty a dosahuje znacnu homogenitu pri vsetkych skumanych objektivnych kriteriach.

Typ 1: Skupina dosahuje najvyssie hodnoty HDP na obyvatel'a, vysoku hustotu zal'udnenia a nizku nezamestnanost'. Skupina je charakterizovana jedinou odl'ahlou hodnotou v pripade hustoty zal'udnenia mesta Pariz s hustotou viac nez 20 000 obyvatel'ov na [km.sup.2] a jednou odl'ahlou hodnotou v pocte obyvatel'ov (Londyn--takmer 8 mil. obyv.). Mesta skupiny 1 su tvorene centrami celoeuropskeho vyznamu.

Typ 2: Skupina sa vyznacuje poklesom HDP na obyvatel'a oproti prvej skupine miest, ale relativne je stale vysoky. Vyrazny je narast miery nezamestnanosti oproti prvej skupine.

Typ 3: Skupina ma vyrazne nizsi HDP na obyvatel'a, ale inak prevazuje heterogenita sledovanych ukazovatel'ov. Dve odl'ahle hodnoty su v miere nezamestnanosti a pocte obyvatel'ov (turecke mesta Antalya a Diyarbakir, nezamestnanost' okolo 40 %). Obe turecke mesta maju vyznamne odlisne hodnoty meratel'nych kriterii v skupine, ale napriek nepriaznivejsim podmienkam obyvatelia tychto miest vyjadrili spokojnost' s kvalitou zivota.

Typ 4: Skupina je oproti tretej skupine tvorena mestami s vyssim poctom obyvatel'ov, podstatne vyssou hustotou zal'udnenia a tiez vyrazne vyssim HDP na obyvatel'a. V skupine je vyskyt odl'ahlych hodnot v troch ukazovatel'och: HDP na obyvatel'a (Brusel--51 900 v PPS, Ostrava--13 000 v PPS); pocet obyvatel'ov (Madrid--3 273 049 obyv.); hustota zal'udnenia (Barcelona--15 770 obyv./[km.sup.2]). Skupina 4 je tvorena mestami s dobrou ekonomickou urovnou, avsak plniacimi skor ulohu obchodnych a administrativnych centier.

Typ 5: Skupina je tvorena predovsetkym mensimi postkomunistickymi mestami. V pocte obyvatel'ov je skupina homogenna s vynimkou odl'ahlej hodnoty (Istanbul--takmer 9 milionov obyv.) Charakteristickym je vyrazny pokles HDP na obyvatel'a okrem jedinej odl'ahlej hodnoty (Dublin--44 000 v PPS).

Typ 6: Skupinu je mozne ohodnotit' ako klaster vacsich postkomunistickych miest. Skupina je relativne heterogenna vo vsetkych ukazovatel'och, vo vseobecnosti je mozne ju z hl'adiska meratel'nych ukazovatel'ov rozdelit' do dvoch skupin: na jednej strane vel'ke, husto zal'udnene mesta s relativne vysokymi hodnotami HDP na obyvatel'a, na druhej strane male mesta s vobec najnizsimi hodnotami HDP na obyvatel'a.

Typ 7: Skupina je tvorena stredomorskymi ostrovnymi mestami, je vel'mi homogenna, dosahuje relativne male hodnoty poctu obyvatel'ov a hustoty zal'udnenia, relativne nizke hodnoty miery nezamestnanosti, ale aj podpriemerne hodnoty HDP na obyvatel'a.

Typ 8: Skupinu tvoria vel'ke stredomorske mesta, je homogenna v pocte obyvatel'ov, ale hustota zal'udnenia je vel'mi odlisna--Ateny dosahuju pri podobnom pocte obyvatel'ov hustotu zal'udnenia viac nez 20 000 obyv./[km.sup.2]. Ateny boli vyhodnotene zo vsetkych 75 miest ako miesto najhorsie z hl'adiska kvality zivota, a to aj napriek tomu, ze vykazovane meratel'ne ukazovatele nenasvedcuju zlej ekonomickej situacii.

Zaver

Prispevok vyuzil rozsiahly prieskum subjektivneho vnimania kvality zivota v 75 europskych mestach a Turecku. Klastrova analyza priniesla zadelenie miest do osmich zakladnych typovych skupin, ktore akcentuju subjektivnu spokojnost' ich obyvatel'ov. Analyza poukazala na vyznam viacerych faktorov na zaradenie do typovych skupin. Prvym je geograficky faktor podl'a prislusnosti k severozapadnej Europe alebo Stredomoriu. Stredomorske mesta su turistickymi destinaciami, ale ich obyvatelia pocit'uju ovel'a horsiu kvalitu zivota v porovnani so severozapadnou Europou. Podobne su menej spokojni obyvatelia miest krajin byvaleho post-komunistickeho bloku, ktore su prevazne sustredene v jednej typovej skupine, resp. v inej skupine s Istanbulom a Dublinom. Druhym dolezitym faktorom je vel'kost' mesta--vysoky pocet obyvatel'ov a metropolitny charakter vyznamne prispievaju k pozitivnemu hodnoteniu kvality zivota, s vynimkou stredomorskych miest. Dve specificky odlisne skupiny su tvorene mensimi ostrovnymi mestami v Stredozemnom mori (Heraklion, Valletta, Lefkosia) a vobec najhorsie je kvalita zivota vnimana geograficky a kulturne blizkymi mestami Neapol, Palermo a Ateny, ktore okrem moznosti kulturneho vyzitia maju priradene len negativne stranky.

Subjektivny empiricky vyskum je konfrontovany s pristupmi na zaklade meratel'nych kvantitativnych indikatorov standardne pouzivanych na meranie ekonomickej a socialnej urovne. Tie umoznuju ialej vysvetlit' subjektivne hodnotenie na zaklade vysky HDP na obyvatel'a, poctu obyvatel'ov, hustoty zal'udnenia, a miery nezamestnanosti v meste.

Skumanie homogenity vytvorenych skupin miest na zaklade objektivnych (negeografickych) kriterii potvrdilo, ze klesajuce poradie skupin podl'a kvality zivota suvisi s klesajucim indikatorom HDP na obyvatel'a. Na druhej strane, prislusnost' k skupine s vyssou kvalitou zivota suvisi s nizsou mierou nezamestnanosti, ale len ciastocne s nizsou hustotou zal'udnenia. Pocet obyvatel'ov nezohrava kl'ucovu ulohu z toho hl'adiska, ze mesta s poctom obyvatel'ov 300-500 tisic sa nachadzaju v kazdej skupine. Avsak vel'ke metropoly sa nachadzaju viac v skupinach s vyssou kvalitou zivota a vysvetlenim je geograficka prislusnost' k severozapadnej casti Europy.

Literatura

[1] BALL, R.E., CHERNOVA, K. Absolute Income, Relative Income, and Happiness. Social Indicators Research. 2008, Vol. 88, Iss. 3, pp. 497-529. ISSN 1573-0921.

[2] COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES. State of European Cities Report. Brussel: Commission of the European Communities, DG Regio, 2007.

[3] COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES. Survey on perceptions of quality of life in 75 European cities. Brussel: DG Regio, 2007.

[4] COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES. The Second State of European Cities Report. Brussel: Commission of the European Communities, DG Regio, 2010.

[5] COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES. Survey on perceptions of quality of life in 75 European cities. Brussel: DG Regio, 2010.

[6] CUMMINS, R.A. Objective and Subjective Quality of Life: an Interactive Model. Social Indicators Research. 2000, Vol. 52, Iss. 1, pp. 55-72. ISSN 1573-0921.

[7] DIENER, E. a E. SUH. Measuring Quality of Life: Economic, Social, and Subjective Indicators. Social Indicators Research. 1997, Vol. 40, Iss. 1, pp. 198-216. ISSN 1573-0921.

[8] EASTERLIN, R. Income and Happiness: Towards a Unified Theory. The Economic Journal. 2001, Vol. 111, Iss. 473, pp. 465-484. ISSN 1468-0297.

[9] FELCE, D. Defining and Applying the Concept of Quality of Life. Journal of Intellectual Disability Research. 1997, Vol. 41, No. 2, p. 127. ISSN 1365-2788.

[10] FREY, B.S., STUTZER, A. Happiness and economics. Princeton (NJ): Princeton University Press, 2001. 200 p. ISBN 978-0691069982.

[11] GALBRAITH, J. K. The Affluent Society. Houghton Mifflin, 1958.

[12] HEBAK, P. a kol. Vicerozmurne statisticke metody (3). 2. p?eprac. vyd. Praha: Informatorium, 2007. 272 s. ISBN 978-80-7333-001-9.

[13] IRA, V. et al. Podoby regionalnych odlisnosti na Slovensku. Priklady vybranych okresov. Bratislava: Sociologicky ustav SAV, 2005. 381 s. ISBN 80-85544-39-3.

[14] INTERNATIONAL LIVING. 2010 Quality of Life Index: 194 Countries Ranked and Rated to Reveal the Best Places to Live [online]. International living, 2010-02-01 [cit. 2011-11-28]. Dostupne z: <http://internationalliving.com/2010/ 02/quality-of-life-2010/>.

[15] JAKUBIKOVA, E. Fiskalna decentralizacia a uplatnovanie funkcii verejnych financii na obecnej a regionalnej urovni. Kosice: EkF TU Kosice, 2009. 91 s. ISBN 978-80-553-0247-8.

[16] KLIMEK, P. Shlukovaci metody v data miningu. E+M Ekonomie a Management. 2008, roc. 11, c. 2, s. 120-126. ISSN 1212-3609.

[17] KRUPKA, J., KASPAROVA, M., JIRAVA, P. Modelovani kvality zivota pomoci rozhodovacich stromu. E+M Ekonomie a Management. 2010, roc. 13, c. 3, s. 130-146. ISSN 1212-3609.

[18] MARTIN, R. A Study on the Factors of Regional Competitiveness. A draft final report for The European Commission Directorate-General RegionalPolicy [online]. University of Cambridge, Cambridege Econometrics, 2003 [cit. 2011-11-28]. 184 s. (PDF). Dostupne z: <http://ec.europa.eu/ regional_policy/sources/docgener/studies/pdf /3cr/competitiveness.pdf>.

[19] MARTINCIK, D. Ekonomicko-socialni uroven kraju--komplexni srovnavaci analyza. E+M Ekonomie a Management. 2008, roc. 11, c. 1, s. 14-24. ISSN 1212-3609.

[20] MULLER, E., JAPPE, A., HERAUD, A., ZENKER, A. A regional typology of innovation capacities in New Member States & Candidate Countries. Workong Papers Firms and Region No. R1/2006. Karlsruhe: Fraunhofer ISI, 2006. 28 s. ISSN 1438-9843.

[21] PAYNE, J. a kol. Kvalita zivota a zdravi. 1. vyd. Praha: Triton, 2005. 629 s. ISBN 80-7254-657-0.

[22] PHILLIPS, D. Quality of Life: Concept, Policy and Practice. 1st ed. London: Routledge, 2006. 288 s. ISBN 978-0415323550.

[23] REZANKOVA, H., HUSEK, D., SNASEL, V. Shlukova analyza dat. Praha: Professional Publishing, 2009. 220 s. ISBN 978-80-86946-81-8.

[24] SCHALOCK, R. L. The Concept of Quality of Life: What We Know and Do Not Know. Journal of Intellectual Disability Research. 2004, Vol. 48, No. 3, pp. 205. ISSN 1365-2788.

[25] THE ECONOMIST INTELLIGENCE UNIT. The Economist Intelligence Unit's quality-of-life index. The Economist. 2008.

[26] URAMOVA, M., KOZIAK, R. Regional disparities in Slovakia from the aspect of average nominal wage. E+M Ekonomie a Management. 2008, roc. 11, c. 2, s. 120-126. ISSN 1212-3609.

prof. RNDr. Oto Hudec, CSc.

Technicka univerzita v Kosiciach

Ekonomicka fakulta

Katedra regionalnych vied a manazmentu

oto.hudec@tuke.sk

Ing. Veronika Cernakova

Technicka univerzita v Kosiciach

Ekonomicka fakulta

Katedra regionalnych vied a manazmentu

veronika.cernakova@tuke.sk

Doruceno redakci: 20. 1. 2012

Recenzovano: 5. 4. 2012, 1. 6. 2012

Schvaleno k publikovani: 26. 9. 2012
Tab. 1: Sledovane premenne a ich zlozky

Premenna              Zlozky premennej

Spokojnost's          spokojnost's verejnou
verejnymi sluzbami    dopravou v meste

                      spokojnost'so zdravotnou
                      starostlivost'ou (lekari
                      a nemocnice)

                      spokojnost's vybavenim
                      sportovisk

                      spokojnost'so sluzbami
                      uradov

Spokojnost's
moznost'ami
kulturneho vyzitia

Spokojnost's          spokojnost'so vzhl'adom
vzhl'adom mesta       ulic a budov

                      spokojnost's verejnymi
                      priestranstvami (namestia,
                      pesie zony,..)

Spokojnost's          spokojnost's mnozstvom
dostupnost'ou         zelene, parkov a zahrad
zelene a
rekreacnych
moznosti

                      spokojnost's rekreacnymi
                      moznost'ami mimo mesta
                      (turistiky, cyklistika,...)

Pracovne
prilezitosti

Dostupnost'
byvania

Doveryhodnost'
obyvatel'ov

Miera znecistenia     znecistenie vzduchu
zivotneho
prostredia

                      miera hluku

cistota mesta

Zdravie mesta

Boj s klimatickymi    boj s klimatickymi zmenami
zmenami

                      zodpovedne nakladanie
                      so zdrojmi

Pocit bezpecia
v meste

Problem chudoby       existencia problemu chudoby

                      problemy s platenim uctov

Integracia            pozitivny vplyv cudzincov
cudzincov             na mesto

                      dostatocna integracia
                      cudzincov

Zdroj: vlastne spracovanie na zaklade [5]

Tab. 2: Suhrn spracovanych pripadov

Case Processing Summary (a)

  Cases          Valid       Missing Total

N    Percent   N   Percent   N    Percent

75    100,0    0     ,0      75    100,0

(a.) Complete Linkage

Zdroj: Vystup programu SPSS

Tab. 3: Silne a slabe stranky miest typu 1

Silne stranky                 Hodnotenie   Slabe stranky   Hodnotenie

pracovne prilezitosti            +++       dostupnost'         -
                                           byvania

moznosti kulturneho vyzitia      +++

zelen a rekreacne moznosti       +++

vzhl'ad mesta                     ++

uroven verejnych sluzieb          ++

boj s klimatickymi zmenami        ++

doveryhodnost' obyvatel'ov        ++

zdravie mesta                     ++

cistota mesta                     ++

bezpecnost' v meste               ++

chudoba                           +

integracia cudzincov              +

Zdroj: vlastne spracovanie

Tab. 4: Silne a slabe stranky miest typu 2

Silne stranky    Hodnotenie   Slabe stranky   Hodnotenie

bezpecnost'         +++       pracovne        -
v meste                       prilezitosti

moznosti            +++       integracia      -
kulturneho                    cudzincov
vyzitia

zelen a              ++
rekreacne
moznosti

vzhl'ad              ++
mesta

uroven               ++
verejnych
sluzieb

doveryhodnost'       ++
obyvatel'ov

zivotne              ++
prostredie

zdravie mesta        ++

dostupnost'          +
byvania

boj s                +
klimatickymi
zmenami

Zdroj: vlastne spracovanie

Tab. 5: Silne a slabe stranky miest typu 3

Silne stranky          Hodnotenie   Slabe stranky   Hodnotenie

bezpecnost' v meste       +++       pracovne            --
                                    prilezitosti

zelen a rekreacne         +++       chudoba             -
moznosti

moznosti kulturneho        ++
vyzitia

vzhl'ad mesta              ++

uroven verejnych           ++
sluzieb

integracia                 ++
cudzincov

doveryhodnost'             ++
obyvatel'ov

zdravie mesta              ++

boj s klimatickymi         ++
zmenami

dostupnost' byvania        +

Zdroj: vlastne spracovanie

Tab. 6: Silne a slabe stranky miest typu 4

Silne stranky                  Hodnotenie   Slabe stranky   Hodnotenie

uroven verejnych sluzieb           ++       chudoba             --

moznosti kulturneho vyzitia        ++       zivotne             --
                                            prostredie

vzhl'ad mesta                      ++       pracovne            -
                                            prilezitosti

zelen a rekreacne moznosti         ++       dostupnost'         -
                                            byvania

doveryhodnost' obyvatelov          ++

zdravie mesta                      ++

bezpecnost' v meste                ++

integracia cudzincov               +

boj s klimatickymi zmenami         +

Zdroj: vlastne spracovanie

Tab. 7: Silne a slabe stranky miest typu 5

Silne stranky                 Hodnotenie   Slabe stranky   Hodnotenie

uroven verejnych sluzieb          ++       pracovne           ---
                                           prilezitosti

moznosti kulturneho vyzitia       ++       chudoba             --

vzhl'ad mesta                     ++       zivotne             -
                                           prostredie

cistota mesta                     ++       boj s               -
                                           klimatickymi
                                           zmenami

zelen a rekreacne moznosti        ++

integracia cudzincov              ++

zdravie mesta                     ++

Zdroj: vlastne spracovanie

Tab. 8: Silne a slabe stranky miest typu 6

Silne stranky                 Hodnotenie   Slabe stranky   Hodnotenie

zelen a rekreacne moznosti        ++       dostupnost'        ---
                                           byvania

moznosti kulturneho vyzitia       ++       zivotne            ---
                                           prostredie

uroven verejnych sluzieb          +        zdravie mesta       -

vzhl'ad mesta                     +        cistota mesta       -

pracovne prilezitosti             +

integracia cudzincov              +

Zdroj: vlastne spracovanie

Tab. 9: Silne a slabe stranky miest typu 7

Silne stranky                 Hodnotenie   Slabe stranky   Hodnotenie

moznosti kulturneho vyzitia       ++       zivotne            ---
                                           prostredie

doveryhodnost' obyvatel'ov        ++       pracovne            --
                                           prilezitosti

uroven verejnych sluzieb          +        dostupnost'         --
                                           byvania

vzhl'ad mesta                     +        boj s               -
                                           klimatickymi
                                           zmenami

zelen a rekreacne moznosti        +        cistota mesta       -

zdravie mesta                     +        chudoba             -

Zdroj: vlastne spracovanie

Tab. 10: Silne a slabe stranky miest typu 8

Silne stranky   Hodnotenie   Slabe stranky                Hodnotenie

moznosti            ++       dostupnost' byvania             ---
kulturneho                   boj s klimatickymi zmenami      ---
vyzitia                      zivotne prostredie              ---
                             pracovne prilezitosti           ---
                             cistota mesta                   ---
                             zelen a rekreacne moznosti      ---
                             uroven verejnych sluzieb         --
                             chudoba                          --
                             vzhl'ad mesta                    -

Zdroj: vlastne spracovanie
COPYRIGHT 2012 Technical University of Liberec
No portion of this article can be reproduced without the express written permission from the copyright holder.
Copyright 2012 Gale, Cengage Learning. All rights reserved.

Article Details
Printer friendly Cite/link Email Feedback
Title Annotation:Ekonomie
Author:Cernakova, Veronika; Hudec, Oto
Publication:E+M Ekonomie a Management
Article Type:Abstract
Geographic Code:4E
Date:Oct 1, 2012
Words:4719
Previous Article:Health care reforms in the Slovak and Czech Republics 1989-2011: the same or different tracks?/Su reformy zdravotnictva v Ceskej Republike a na...
Next Article:Asymmetry in the Okun coefficient in Romanian economy/Asymetrie v Okunovu koeficientu v rumunske ekonomice.
Topics:

Terms of use | Privacy policy | Copyright © 2020 Farlex, Inc. | Feedback | For webmasters