Printer Friendly

Quality costs structure and company sensitivity to fluctuation of economy/Struktura nakladov kvality a citlivost podnikov na vykyvy ekonomiky.

Uvod

Kvalita je jednym z hlavnych faktorov, ktory vplyva na rozhodovanie zakaznika pri nakupe a volbe produktov. Podnik, ktory chce dlhodobo podnikat, potrebuje zabezpecit vysoku kvalite svojich produktov a neustale zvysovat alebo aspon udrziavat svoju pozitivnu reputaciu. Kvalita by tak mala byt zarukou prosperity podniku zvysovanim objemu predaja a ciastocne aj trzieb.

Zvysovanie a zabezpecovanie kvality je vsak s generovanim nakladov na zabezpecenie a udrzanie kvality. V praxi sa podniky prioritne orientuju bud na znizovanie celkovych nakladov alebo na zvysovanie ci zabezpecenie vysky trzieb. Pristup znizovania nakladov (costs emphasis) je naplnany znizovanim nakladov na kvalitu predovsetkym vyssou prevenciou a nizsim poctom internych a externych chyb. Pristup zvysovania trzieb (revenue emphasis) vyuziva prave reputaciu na zvysovanie objemu predaja a ziskavanie vacsieho trhovsho podielu.

Vyssia kvalita, ako uz bolo spomenuts, ma zabezpecit dlhodoby rozvoj podniku. Sucasna hospodarska kriza, ktora sa zacala v USA, vsak v kratkodobom horizonte ukazala, ze ohrozenu existenciu maju prekvapujuco aj podniky, ktors kvalitu nielen formalne deklaruju, ale sa kvalitou zaoberaju poctivo a dlhodobo. To znamena, ze operuju v prostredi s vysokym operacnym rizikom.

Clanok podava vysvetlenie pricin uvedensho javu a zaroven predstavuje prepojenie pristupov (naklady--trzby) do ucelensho pristupu dual emphasis. Prepojenie oboch principov na jednej strane umoznuje podnikom predikovat mozns externs dopady vykyvov ekonomiky atakto urcovat citlivost podnikov na ne. Na druhej strane umoznuje riadit alokaciu nakladov na kvalitu podla stavu ekonomiky. To si vyzaduje zmenu existujuceho triedenia nakladov na kvalitu a ich preklasifikovanie. Nove triedenie umoznuje ukazat ako zmeny v ekonomike (chapans ako zmeny v dopyte) a struktura nakladov na kvalitu vplyvaju na operacny zisk (EBIT).

1. Podstata a triedenie nakladov kvality

Kazdy podnik sa usiluje o rozpoznanie nakladov spojenych s vyrobnym procesom, marketingom, riadenim ludskych zdrojov, projektovanim a zlepsenim produktu. Do patdesiatych rokov minulsho storocia klasifikacia nakladov nezahrnala naklady na kvalitu, vynimkou boli iba naklady na kontrolu a testovanie [15]. V podmienkach stale rastucej konkurencie na trhu hladaju domace a zahranicne podniky riesenia, ktors im pomozu udrzat na trhu. Znamy je aforizmus ze "kvalita nieco stoji, lenze nedostatok kvality stoji ovela viac" [20]. Naklady na kvalitu podla Jurana su "zlatou banou". Zdoraznuje, ze cielom kazdej firmy by mala byt minimalizacia nakladov spojenych s nizkou kvalitou, hladanie zdrojov, teda miest tvorby nekvality a ich odstranovanie.

V literature tykajucej sa kvality stretavame vela definicie a modelov nakladov na kvalitu. V sucasnosti neexistuje jeden univerzalny vzorec nakladov na kvalitu, ktory by zahrnal univerzalne polozky tychto nakladov. Vyplyva to zo specifikacie podniku a jeho procesov [17], lebo tieto naklady vznikaju na roznych miestach, ktors je pre podnik casto tazks definovat [25]. Slovnik EOQ (European Organization for Quality) za naklady na kvalitu povazuje vydavky vynalozene vyrobcom, pouzivatelom a spolocnostou na kvalitu produktu resp. sluzby [27]. Ilustrativne zosumarizovans najrozsirenejsie triedenia nakladov na kvalitu podla roznych autorov a organizacii je uvedens v tab. 1.

Zaroven treba podotknut, ze v literature sa stretavame s dvoma pristupmi k deleniu nakladov na kvalitu. Prvy pristup k nakladom na kvalitu zahrna naklady na prevenciu, hodnotenie a chyby. Druhou koncepciou je tzv. PQC--poor quality costs [9], ktora vacsinou triedi naklady na kvalitu na naklady na chyby a naklady na udrzanie kvality. V tejto koncepcii sa nezohladnuju naklady na prevenciu. Pricinou nezohladnenia nakladov na prevenciu v koncepcii PQC je to, ze prevencia zabezpecuje nizku kvalitu. Napr. Sandholm a Sorqvist [26] prijimali klasifikaciu vyplyvajucu z definicie PQC a do nakladov nizkej kvality nezatriedovali prevenciu. Iny pohlad mal Harrington [9], ktory predstavil upraveny model PQC (predstaveny na obr. 1). Spominany autor klasifikoval naklady nizkej kvality na dve hlavns skupiny: priame a nepriame naklady. Priame naklady su podla neho naklady, ktors su viditelns v uctovnych vykazoch. Sem zatriedens naklady vznikaju preto, ze vzdy existuje riziko ludsksho zlyhania a to sposobuje vznik chyb. Ludia vo svojej prirodzenosti robia chyby a kvoli tomu by mali byt neustale skoleni (naklady prevencie), aby vedeli spravne vykonavat svoju pracu.

[ILLUSTRATION OMITTED]

Harrington do PQC zatrieduje naklady na prevenciu. Je to preto, lebo chce ukazat vsetky naklady, ktors su spojens s kvalitou. Svoj model PQC nazyva modelom nakladov nizkej kvality (poor quality costs), a nie modelom nakladov na kvalitu. Podla neho pojem nizka kvalita ma vyvolat negativny dojem, ktory je spojeny s nakladmi na kvalitu, presnejsie s nakladmi na zlu kvalitu. V case ked Harrington navrhol tento model, v podnikatelskom prostredi prevladal nazor, ze vyrabanie vyrobkov lepsej kvality je nieco nadstandardns a stoji vzdy viac [1].

Georgios, Enklawa, Washitani [8] tvrdia, ze najvacsim zdrojom skrytych nakladov na kvalitu su straty vo vyrobe a chyby v planovani, ktorych nasledky prechadzaju vacsinou procesov a cez nich posobia na zvysovanie nakladov. Preto je velmi dolezits, aby boli co najrychlejsie odstranens. Spomenuti autori klasifikuju naklady na prevenciu, hodnotenie a chyby ako naklady na kvalitu, a zaroven naklady na straty, co znamena, ze aj v ramci prevencie a hodnotenia je mozns hovorit o stratach. Spomenuti autori zaviedli do klasifikacie nakladov na kvalitu dve novs polozky--straty z prevencie (prevention losses) a straty z hodnotenia (appraisal losses).

Dahlgaard, Kristesen a Kanji [5] v suvislosti so skrytymi nakladmi zaviedli novu komplexnu klasifikaciu nakladov na kvalitu, ktora berie do uvahy "skryts" cisla. Spominana klasifikacia je predstavena v tab 2.

Podla tychto autorov celkove naklady na kvalitu mozno horizontalne klasifikovat na externs a interns naklady na kvalitu a vertikalne na viditelne a neviditelne naklady na kvalitu. V dosledku takshoto triedenia existuje 6 hlavnych skupin nakladov na kvalitu (1a, 1b, 2, 3a, 3b a 4) [5]. Spomenuty model sa od ostatnych lisi tym, ze berie do uvahy skryts naklady, pricom pojem skryts je spojeny s faktom, ze podnik moze dosiahnut tu istu mieru kvality pri nizsich nakladoch (v porovnani s tymi nakladmi, ktors vynaklada momentalne). Tuto skutocnost si ale podnik neuvedomuje, teda je to pre neho skryts. Prikladom moze byt napr. pouzitie lacnejsej prevencie na odstranenie chyb. Tento model poukazuje na skutocnost, ze aj v prevencii hodnoteni, ci strat, existuju skryts naklady.

Ako ukazuje teoria a prax, naklady na kvalitu sa triedia na 3 hlavns skupiny. Prva skupina predstavuje naklady, ktors zabezpecuju pozadovanu uroven kvality, literatura ich oznacuje ako naklady na prevenciu alebo naklady zhodnosti. Druha skupina su naklady, ktors vznikaju v dosledku monitorovania kvality, v literature su oznacovans ako naklady na hodnotenie alebo naklady zhodnosti. Tretia skupina su naklady spojens z vyskytovanim sa chyb a nedostatkov, v literature sa oznacuju ako naklady na interns alebo externs chyby, naklady stratenych prilezitosti, naklady straty reputacie, naklady nezhodnosti.

2. Modely sledovania nakladov kvality

Na zaklade roznych definicii a roznych triedeni nakladov kvality, teoria a prax poskytuje rozne modely sledovania nakladov na kvalitu v zavislosti od toho, ktors triedenie sa berie do uvahy.

Jednym z modelov nakladov na kvalitu, ktory je najviac rozsirenym modelom v praxi, je model PAF, ktory je uspesne aplikovany nielen vo vyrobe, ale i v sluzbach. Spomenuty model rozdeluje a sleduje naklady na kvalitu v troch zakladnych skupinach--prevencia (Prevention--P), hodnotenie (Appraisal--A) a nezhodnosti--chyby (Failure--F). Model PAF navrhol v roku 1956 Feigenbaum a prvykrat bol predstaveny v roku 1957 Walterom Masserom [19]. The British Standard Institution (BSI) a Spojens Staty ho zapracovali do svojich standardov v norme BS 6143 a v casti 2 cez ASQC (American Society for Quality Control) [10]. Navyse vela autorov, napr. Harrington, Juran, Gryna a Gibson, pouzivalo tento model ako zaklad svojich vyskumov [9]. Je ale potrebns uviest, ze skupiny nakladov na kvalitu v Crosbyho modeli [4] obsahuju rovnaks polozky ako PAF model, rozdiel je iba v terminologii.

Inym modelom, ktory je spojeny s procesnym riadenim je procesny model prezentovany Rossom v roku 1977, prvykrat pouzity Marshom v roku 1989. Tento model sa viac sustreduje na procesy ako na vyrobky alebo sluzby [4]. Triedi naklady do dvoch skupin a predpoklada, ze aj jedna, aj druha skupina mozu byt zdrojom uspor [18]. Prvou skupinou su naklady zhody: naklady splnenia vsetkych stanovenych i vopred predpokladanych potrieb zakaznika pri nedostatku chyb aktualneho procesu. Druha skupina zahrna naklady nezhody: naklady, ktors vznikaju v dosledku nespravneho priebehu procesu [7]. Tento pristup predpoklada moznosti uspor v oboch urcenych skupinach. Dolezitou vyhodou tohto modelu, oproti inym modelom, je skutocnost, ze v pripade ak dojde ku zmene parametrov procesu, rychlo sa to odrazi aj v nakladovych polozkach. Tento model opusta tradicny pristup k nakladom na kvalitu (naklady na kvalitu vyrobkov), do urcitej miery uz zohladnuje problematiku hodnototvornych retazcov a teda sa zameriava aj na tvorbu hodnoty vyrobku [30]. Procesny model nakladov na kvalitu vedie podniky k neustalemu zlepsovaniu a inovovaniu podnikovych procesov (uzitocns v tomto smere moze byt vyuzitie takych metod ako je Kaizen, metoda 5S ci Demingov cyklus plan--do--check--act) [16].

V literature sa mozno stretnut s modelom chybnsho vyrobku. Pojem chybny vyrobok sa netyka len nakladov vznikajucich vo vnutri podniku, ale aj nakladov, ktors podniku vznikaju v priebehu pouzivania vyrobku zakaznikom [10]. Navyse, tento model moze byt pouzity na sledovanie nakladov spojenych s vyvojom inovacie, a prave v pripade, ked sa inovacia na trhu neuplatni, teda nezabezpeci kvalitu, bude len inovaciou a naklady s nou spojens budu len inovacnymi nakladmi a z pohladu nakladov na kvalitu to budu naklady na chyby. Chyby mozu vznikat na roznych oddeleniach a roznych urovniach podniku.

Dalsim modelom je CoPQ model (Costs of Poor Quality), ktory berie do uvahy definicie PQC. Zakladom tohto modelu je nesplnenie poziadaviek zakaznika a s tym spojens straty. Model cleni naklady na kvalitu do styroch skupin. Prva a druha skupina obsahuje: 1--naklady na interns straty z nekvalitnej vyroby, 2--externs straty z nekvalitnej vyroby. Tretia skupina obsahuje naklady spojens s investiciami a vyuzitim prilezitosti, posledna skupina su naklady suvisiace s poskodenim zivotnsho prostredia. Ako ukazuje prax, napriek vyhodam tohto modelu stale existuju problsmy s vytriedenim jednotlivych poloziek, ktors by sa dali zahrnut do niektorej z uvedenych skupin tohto modelu. Velmi casto neexistuje v podnikoch taka evidencia, ktora by bola schopna polozky spadajuce do dvoch poslednych skupin sledovat, a to ani na urovni analytickej evidencie [28].

Dalsim modelom, ktory sa priamo netyka nakladov na kvalitu, ale jeho vyuzitie sleduje vsetky naklady, cize aj naklady na kvalitu, je model ABC--Activity-based costing. Tento model ako prvi definovali Robert S. Kaplan aW. Bruns v roku 1987 [14]. Vdaka tomu modelu je mozns odhadnut, aks rezervy ma podnik a zadefinovat, aks su ich naklady. To napomaha pri definovani efektivnosti urcenych cinnosti. Podla metody ABC celkove naklady pripravy produkcie su pripisovans celej skupine vyrobkov v danom cykle [30]. Activity based costing je uspesne pouzivany tak vo vyrobnych podnikoch, ako aj v podnikoch sluzieb, vyskytuje sa aj v sektore bankovnictva, ci poistovnictva [21]. Treba zaroven podotknut, ze ABC metoda zameriava pozornost na procesy, preto je coraz castejsie pouzivana v podnikoch, ktors presli na procesns riadenie [22], [23].

Ako bolo spomenuts, metoda ABC nie je modelom, ktory hovori len o nakladoch na kvalitu. Je to alternativny pristup, ktory moze byt vyuzity na identifikaciu kvantity (hodnoty) a miesta tvorby nakladov na kvalitu. Tsai [28] vo svojich clankoch navrhuje prepojenie nakladov na kvalitu a ABC "metody". Zakladom tohto prepojenia je vytvorenie spolocnej databazy, ktora poskytuje udaje o roznych nakladoch, pricom zaroven podava nefinancne informacie, ktore mozu byt zdrojom v oblasti zlepsenia kvality. Dlhodobym cielom pri pouziti metody ABC je eliminacia cinnosti, ktors neprinasaju hodnotu, neustale zlepsovanie a ziadne chyby (zero defects).

Z vyskumov Schiffauerovej a Tomsona, ktors sa tykali kvality vyplyva, ze najcastejsie pouzivanym modelom nakladov na kvalitu je model PAF. V jednom z ich clankov [24] je uvedens, ze snited Technologies Corporation, Essex Telecomunication Products Division sleduju naklady na kvalitu podla PAF modelu, a pocas piatich rokov jeho fungovania ich produktivita vzrastla o 26%. PAF model vyuzivaju zaroven taks firmy ako Hydro Coatings sK, York International sK, Philips Power Semiconductor Business Group sK, ITT Europe Belgium, Ferranti Defenses Systems sK, National Cash Register Company Germany, ITT Corp., New York, USA atd. Procesny model pouzivaju take firmy ako napr. GEC, Alsthom Engineering Systems. Zaroven ABC model bol s plnym uspechom zavedeny v Networked, Computer Manufacturing Operation of Hewlett-Packard, USA, ktors vdaka tomuto modelu zredukovali svoje naklady na kvalitu o 25% za 1 rok.

Zakladnymi polozkami nakladov na kvalitu su v jednotlivych modeloch naklady na prevenciu, hodnotenie, naklady na externs a interns chyby, cize hlavns polozky modelu PAF. Autori, ktori pouzivaju triedenie len podla PAF su napr. Juran, Feigenbaum, Campanell, Nenadal, Iwasiewicz, Oyrzanowski, Dahlgaar, Kristesean, Kanji, norma BS 6143. Zaroven su elementy PAF modelu brans do uvahy pri deleni nakladov na kvalitu, napr. Skrzypek, TQM, ASQC, Harrington. Z dovodov odlisnsho definovania nakladov na kvalitu sa stretavame s nezatriedenim nakladov na prevenciu do nakladov na kvalitu. S tymto postupom sa stretavame v triedeni nakladov na kvalitu u Sandholma a Sorqvista. Navyse su autori, ktori triedia naklady na kvalitu podla procesnsho modelu--Crosby, ci Bank. Mnohs z uvedenych triedeni maju vo svojom deleni nakladov na kvalitu polozky z PAF modelu a procesnsho modelu--napr. TQM, ASQC. Zaroven existuju tiez koncepcie, ktors do triedenia nakladov na kvalitu pridavaju polozku "naklady stratenych prilezitosti", napr. Skrzypek, Bank a ASQC. Dalsia polozka, ktora je uvedena samostatne su naklady stratenej reputacie, uvedena u Haringtona a Skrzypkovej. Polozku "naklady spojens s vybavenim a zavazkami voci zakaznikom" stretavame ako samostatnu polozku len u Haringtona (obr. 2).

[ILLUSTRATION OMITTED]

Najvacsimi nedostatkami vacsiny prezentovanych modelov, ktors sleduju len naklady na kvalitu, su:

* nedostatok zhodnosti alokacie nakladov na kvalitu,

* neuplns sledovanie nakladov na kvalitu a nezachytenie skrytych nakladov,

* nedostatok informacii tykajucich sa vyuzitia pracovnsho casu zamestnancami na rozne cinnosti pocas pracovnej doby.

Uvedens triedenia a modely su orientovans na naklady na kvalitu a maju poskytnut co najviac podkladov pre znizovanie nakladov (costs emphasis). Nedavaju vsak skoro ziadne podklady o strane prijmov. Na takomto zaklade nemozno zistovat citlivost na vykyvy ekonomiky. Preto je potrebns zvolit iny pristup ku klasifikacii nakladov.

3. Prepojenie pristupu nakladov a zvysovania trzieb

Naklady kvality sa tvoria v dosledku existujucej nekvality alebo snahou o udrzanie kvality ci snahou o predchadzanie vzniku nekvality. Pri pohlade na frekvenciu procesov mozno konstatovat, ze absolutny pocet vyskytu internych a externych chyb pri ich urcitej pravdepodobnosti zavisi od mnozstva produkcie. Tieto naklady mozno zaradit medzi variabilns naklady kvality.

Treba zaroven zdoraznit, ze podnik nevie kedy a pri akom mnozstve vyrobkov dojde k vyskytu chyby. Kvoli tomu musi vynakladat konstantns naklady na zabezpecenie kvality (napr. potreba meradiel a ich kalibracia). S tym casto suvisia rozne skolenia a udrziavacie kurzy as tym spojens naklady. Tieto druhy nakladov mozno zaradit medzi fixne naklady existujuce nezavisle od mnozstva produkcie. Medzi fixne naklady mozno zaradit aj naklady rastuce skokovito, ktors su spojens s jednorazovymi investiciami do kvality (napr. nakup novej technologie a dopady takejto investicie na kvalitu i dalsiu konkurencieschopnost podniku [12]).

Na zaklade uvedenych zavislosti mozeme povedat, ze naklady na kvalitu sa rozdeluju na fixne a variabilns. Zakladom triedenia nakladov kvality na fixne a variabilns je ich zavislost od objemu predanych vyrobkov. Pri porovnavani s modelom PAF naklady na chyby (F) su nakladmi variabilnymi a vacsina prevencie (P) aj zabezpecovania (A) su naklady fixne. V ramci nakladov na prevenciu a hodnotenie mozno rozlisit ako podskupinu fixne naklady rastuce skokom.

Podnik by sa mal v ramci riadenia nakladov na kvalitu snazit o znizovanie ich celkovej velkosti v case. Prave to vedie k efektivnejsiemu modelovaniu struktury nakladov na kvalitu. Porovnavanie ich vysky v jednotlivych kategoriach, napr. nahradzanie jednsho druhu nakladov na prevenciu inym, ktory je mensi, ukaze, ci je podnik schopny nizsimi nakladmi na prevenciu dosiahnut odstranenie toho istsho alebo vacsieho poctu chyb. To je spojens s faktom, ze aj v ramci prevencie a hodnotenia ma podnik straty a velmi casto prave neefektivna prevencia a hodnotenie su zdrojom opacnych vysledkov--rastu celkovych nakladov na kvalitu.

Uvedeny pohlad na triedenie nakladov kvality dava moznost ukazat, ako zmena vo vyske predaja vplyva na vysku operacneho zisku (EBIT). Zmena vysky predaja moze byt smerom nahor alebo smerom nadol a moze byt sposobena napr. poklesom celkoveho dopytu, odchodom zakaznikov ku konkurencii alebo rastom predaja v dosledku zlepsenia ponuky podniku vyssou kvalitou. Skumanou otazkou je, ci podniky, ktors investuju do vyssej urovne kvality pri zachovani rovnakej vysky celkovych nakladoch ci pri ich raste, su citlivejsie na vykyvy ekonomiky alebo vykazuju vyssiu stabilitu napriek uvedenym zmenam. Pod citlivosnou na vykyvy ekonomiky treba chapat zmeny celkoveho dopytu, ktors vyvolavaju zmeny v odbyte. Predpokladame, ze zmena v ekonomike vplyva na vsetkych konkurentov rovnako, co znamena, ze napr. pokles/rast odbytu je proporcionalny u vsetkych konkurentov.

Podnik sa pri poklese odbytu snazi zvysovat kvalitu produktov a v suvislosti s tym zvysuje svoje naklady na prevenciu alebo naklady na zabezpecenie kvality (P + A), co v konecnom dosledku posobi na zvysenie fixnych nakladov. V ramci nakladov na udrzanie a hodnotenie existuju aj variabilns naklady, avsak podstatns su v tomto pripade investicii do kvality ako fixneho nakladu (napr. nakup novsho stroja, softvsru, technologii, zamestnanie expertov, platy zamestnancov utvaru riadenia kvality atd.) a dopad tychto nakladov na operacny zisk.

O citlivosti na vykyvy ekonomiky, teda o tom, ako sa meni operacny zisk podniku (EBIT) pri raste alebo poklese odbytu v zavislosti od struktury celkovych nakladov, hovori efekt operacnej paky [6]. Tato suvislost je vyjadrena vzorcom (1):

DOL = % [DELTA]EBIT/% [increment of S] (1)

DOL--stupen operacnej paky (degree of operating leverage),

%[DELTA]EBIT--percentualna zmena operacneho zisku (zisk pred urokmi a zdanenim),

%[increment of S]--percentualna zmena predaja netto.

DOL mozno interpretovat ako zvysenie/ /znizenie operacneho zisku pri raste/poklese predaja o 1%, co mozno chapat ako citlivost (senzibilitu) operacneho zisku na zmenu prijmov. Zaroven DOL hovori o hodnote operacneho rizika, ktors je spojens s urovnou fixnych nakladov. V literature (opat napr. [6])sa mozno stretnut aj s inym vzorcom na vypocet DOL (2), ktory berie do uvahy uroven fixnych a variabilnych nakladov:

DOL = [S - VAR]/[S - VAR - FIX] (2)

Na zaklade vzorca (2) vypoctu stupca operacnej paky mozno upravami (3) a (4)

VAR = VARk + VARp (3)

FIX = FIXk + FIXp (4)

pouzit vzorec (5), ktory berie do uvahy naklady na kvalitu:

DOL = [S - (VARk + VARp)]/[S - (VARk + VARp) - (FIXk + FIXp)] (5)

DOL--stupen operacnej paky

S--predaj celkom

VAR--variabilns naklady celkom,

FIX--fixne naklady celkom

VARk--naklady kvality variabilns celkom,

VARp--ostatns variabilns naklady celkom,

FIXk--fixne naklady kvality celkom,

FIXp--ostatns fixne naklady celkom

Interpretacia vzorca (2),(5) je taka ista ako v pripade vzorca (1). Zaroven posledna forma vzorca DOL umoznuje skumat zmeny citlivosti podniku na zmeny predaja prostrednictvom zmeny operacneho zisku.

4. Investicie do kvality a citlivost podniku na vykyvy ekonomiky

Premietnutie investicii do kvality v zmysle prevencie a udrzanie si zakaznika a citlivost na vykyvy ekonomiky (zmeny odbytu) mozno prezentovat analyzovanim simulovanych situacii (tab. 3) v styroch zakladnych kombinaciach (Kn; n = 1,2,3,4) roznej struktury celkovych nakladov a roznej struktury nakladov na kvalitu v jednom podniku za predpokladu, ze celkove naklady zostavaju na tej istej urovni (su konstantns) a meni sa len struktura nakladov. V realizovanej simulacii predpokladame, ze naklady na kvalitu tvoria 10 % z celkovych nakladov a teda zmeny vo fixnosti a variabilnosti nakladov na kvalitu sa odrazaju v zmene celkovych fixnych a variabilnych nakladov. Zmena v ich strukture sa odraza v zmene struktury celkovych nakladov. Ak podnik vyraba 100 kusov vyrobkov a cena vyrobku je konstantna (napr. 20 Eur), potom rast alebo pokles zisku moze byt sposobeny bud zmenami struktury celkovych nakladov alebo zmenami predansho mnozstva. Pritom vychadzame z poznatku manazmentu kvality, ktory hovori, ze vhodna struktura nakladov na kvalitu je taka struktura, v ktorej su naklady na prevenciu vacsie ako naklady na udrzanie a chyby (P > A + F). Z tohto dovodu simulacia v sulade s Juranovym odporucanim predpoklada, ze podniky so spravnou strukturou nakladov na kvalitu maju 90 % nakladov v skupine prevencia a cast nakladov na udrzanie ako fixny naklad, variabilns naklady tvoria zvysnych 10 % a su tvorens nakladmi na chyby a zvysnou casnou nakladov na udrzanie. V pripade nevhodnej struktury nakladov na kvalitu, 90 % z nich su variabilns naklady, teda naklady na chyby a cast nakladov na udrzanie a len 10 % su fixne naklady na prevenciu a cast nakladov na udrzanie.

Ako vidiet v tab. 3, podnik dosahuje najvyssi rast operacneho zisku z jednotky produkcie pri kombinacii K1, v ktorej ma vo svojej strukture nakladov viac fixnych ako variabilnych nakladov. To je sposobens vyssimi fixnymi nakladmi--vyssou alokaciou nakladov na prevencie a udrzania kvality (P + A) ako na odstranovanie vzniknutych chyb (F). Podnik v kombinacii K2 ma tiez viac fixnych ako variabilnych nakladov v strukture nakladov, avsak fixne naklady su nizsie ako v pripade kombinacie K1, ako dosledok nizsej alokacie nakladov na prevencie a udrzania kvality (P + A) a rastom nakladov na chyby (F). To sa odraza aj v strukture celkovych nakladov podniku aj v raste hodnoty operacnej paky. Pri vyssej urovni fixnych nakladov, ktorych vyska zalezi od investovania do kvality (co sa odraza na vyske nakladov na prevenciu), menia sa hodnoty bodu zvratu (BEP). Podnik pri kombinacii K1 v dosledku zabezpecenia i zlepsovania kvality potrebuje vytvorit viac vyrobkov, aby nebol stratovy a dosiahol zisk, ako v kombinacii K2. V tejto suvislosti mozno konstatovat, ze podnik, ktory investuje do kvality (teda ma viac fixneho nakladu v nakladovej strukture) pri poklese predaja rychlejsie dosahuje stratu, ako podnik, ktory ma menej fixnych nakladov.

V tab. 3 su zaroven simulovans situacie K3 a K4, ktors mozu v podniku nastat. Podnik so strukturou zo situacie K3 je najmenej citlivy na pohyby predaja zo vsetkych styroch prezentovanych kombinacii v tabudke 3. V situacii K3 pre podnik nie je prioritou zlepsovanim kvality, ma velmi nizke naklady na prevenciu (P) a vysoky pocet chyb (F). V strukture jeho nakladov na kvalitu vyznamny podiel tvoria variabilns naklady na kvalitu (VARk). Ako dosledok nizkeho zaujmu podniku o kvalitu takyto podnik nemoze ratat s dlhodobym rastom, pretoze na slabej kvalite nemozno budovat lojalitu svojich zakaznikov, ktora ma silny vplyv na uroven trzieb v podniku.

[GRAPHIC 3 OMITTED]

Zvysovanie fixnych nakladov v dosledku investicie do kvality sa prejavuje v zmene celkovej struktury nakladov, co vidiet aj na obr. 3, ktory ukazuje, ako zmena struktury nakladov ovplyvnuje hodnotu operacnej paky (DOL) a poukazuje na zmenu operacneho rizika.

Na obr. 3 je znazornena hodnota operacnej paky DOL pri roznom percentualnom podiele variabilnych nakladov na celkovych nakladom. Ako vidiet z obr. 3, hodnota operacnej paky je najmensia v pripade, ked podnik ma len variabilns naklady. Mozeme teda povedat, ze v tomto pripade je operacne rizikom najmensie a podnik je najmenej citlivy na vykyvy ekonomiky.

Zaroven treba zdoraznit, ze hlavnym ciecom sledovania nakladov na kvalitu je ich riadenie a to takym sposobom, aby ich celkova hodnota klesala (TC1 > TC2), co sa odraza na celkovych nakladoch. Vdaka poklesu celkovych nakladov sa zmeni aj hodnota operacnej paky a zmeni sa teda aj citlivost podniku na zmeny, co predstavuje simulovana situacia uvedena v tab. 4.

V tab. 4 su prezentovans simulovans situacie, pri ktorych sa meni vyska a struktura celkovych nakladov vyvolana zmenami iba v oblasti nakladov na kvalitu. Analyza tabulky 4 ukazuje, ze zmeny nakladov na kvalitu, ktors posobia na znizovanie hodnoty celkovych nakladov vplyvaju zaroven na pokles DOL a teda na pokles citlivosti operacneho zisku na zmenu objemu predaja. Tato zmena hodnoty DOL je sposobena rastom zisku, ktory podnik dosiahuje v dosledku zmien v strukture nakladov na kvalitu.

Obr. 4 zobrazuje priebeh troch hodnot operacnej paky pri roznom percentualnom podiele variabilnych nakladov k fixnym nakladom. Hodnota DOLa predstavuje stav bez zmeny, v ktorom celkove naklady vo vychodiskovom obdobi TC1 sa rovnaju TC2, hodnota DOLb ukazuje stav, kde celkove naklady klesli (TC1 > TC2) a DOLc stav, kde celkove naklady vzrastli (TC1 < TC2). Ako je zobrazens na obr. 4, pri raste celkovych nakladov v dosledku rastu hlavne fixnych nakladov na kvalitu (teda nakladov na prevenciu a udrzanie), rastie aj hodnota operacnej paky, cize aj operacne riziko (DOLc).

[GRAPHIC 4 OMITTED]

Zaver

V snahe ukazat aky je vplyv nakladov kvality a ich struktury na operacny zisk (EBIT) v pripade zmien v ekonomike (jej vykyvov), je nevyhnutns triedit naklady na kvalitu z hladiska ich fixnosti a variabilnosti. Taksto triedenie predstavuje novy pohlad na riadenie nakladov na kvalitu. Pohlad cez fixnost a variabilnost nakladov kvality napomaha pri rozhodovaniach pri alokacii nakladov v oblastiach zlepseni kvality.

Spravne riadenie nakladov kvality vedie k poklesu nakladov na chyby (F) a raste nakladov na prevenciu (rast fixnych a pokles variabilnych nakladov). V suvislosti s tym je potrebns pripomenut, ze staly rast fixnych nakladov ako nasledok zlepsovania kvality v pripade poklesu predaja zvysuje podnikatelsks riziko.

Vypoctom stupna operacnej paky (DOL) podnik moze analyzovat dopady zmeny v strukture nakladov na kvalitu na uroven operacneho zisku. Z toho dovodu riadenie podniku by sa malo snazit zdokonacovat podnikatelsks procesy a teda znizovat nielen externs a interns chyby, ale aj straty v oblasti prevencie (P) a straty v oblasti hodnotenia (A).

Vdaka znizovaniu a minimalizovaniu strat v oblasti prevencie a hodnotenie, ktors generuju fixne naklady na kvalitu, podnik moze efektivnejsie (s nizsimi nakladmi) odstracovat nepodarky a chyby, co znizuje podnikatelsks riziko a zmensuje citlivost podniku na vykyvy ekonomiky.

Literatura

[1] ANDERSSON, S., RYFORS, S. Poor quality costs--a case study in VBS. Gteborg: Graduate Business School, 2001. s. 62-63. ISSN 1403-851X.

[2] BANK, J. Zarzadzanie przez jakosc. Warszawa: Gebethner & Ska, 1996. 236 s. ISBN 83-85205-57-8.

[3] CIECHAN-KsJAWA, M. Rachunek kosztow jakosci. Krakow: Oficyna Ekonomiczna, 2005. 61 s. ISBN 83-89355-68-X.

[4] CROSBY, P. B. Quality Is Free. The art of making quality certain. 1. vyd. New York: McGraw -Hill, 1979. 309 s. ISBN 0-07014512-1.

[5] DAHLGAARD, J. J., KRISTESEN, K., KANJI, G. K. Podstawy zarzadzania jakoscia. Warszawa: PWN, 2004. ISBN 83-01-14324-X.

[6] DEBSKI, W. Teoretyczne ipraktyczne aspekty zarzadzania finansam! przedsiebiorstwa. Warszawa: PWN, 2005, s. 158-159. ISBN 83-01-14290-1.

[7] FAJCZAK-KOWALSKA, M. Koszty jakosci i ich rachunek. Problemy jakosci. 2004, roc. 36, c. 8, s. 34. ISSN 0137-8651.

[8] GEORGIOS, G., ENKLAWA, T. a WASHITANI, K. Hidden quality costs and the distinction between quality costs and quality loss. Total Quality Management & Business Excellence. 2001, roc. 12, c. 2, s. 179-190. ISSN 1478-3371.

[9] HARRINGTON, H. J. Poor--Quality Cost. 1. vyd. New York: Mercel Dekker, 1987. 198 s. ISBN 978-0824777432.

[10] HWANG, G. H., ASPINWALL, E. M. Quality costs models and their application a review. Total QualityManagement. 1996, roc. 7, c. 3, s. 267-282. ISSN 0954-4127.

[11] IWASIEWICZ, A. Zarzadzanie jakoscia. Warszawa--Krakow: PWN, 1999, 270 s. ISBN 8301129573.

[12] JANECEK, V., Hynek, J. Investovani do vyspelych technologii. E+M Ekonomie a Management. 2006, roc. 9, c. 1, s. 49-66. ISSN 1212-3609.

[13] JSRAN, J. M., GRYNA, F. M. Jakosc--projektowanie -analiza. Warszawa: WNT, 1974. 732 s.

[14] KAPLAN, R. S., BRsNS, W. Accounting and Management A Field Study Perspective. Harvard Business School Press, 1987. 374 s. ISBN 0-87584-186-4.

[15] KRASZEWSKI, R. Nowoczesne koncepcje zarzadzania jakoscia. Torun: Dom Organizatora, 2006. 368 s. ISBN 978-83-7285-286-1.

[16] LINCZENYI, A. Navrh ukazovatecov rentability kvality. In: Jakost--Quality. Zbornik z mezinarodni konference. Ostrava: DT Ostrava, 2005. ISBN 80-02-01729-3.

[17] MAKARSKI, S. swarunkowania i koszty jakosci produktywna rynku. Praca zbiorowa pod. red. S. Makarski. Rynkowe mechanizmy ksztaftowania jakosci. Rzeszow: sRZ, 2005. s. 121. ISBN 83-7338-295-X.

[18] MARSH, J. Process modeling for quality improvement. In: Proceedings of the Second International Conference on Total Quality Management, s. 111. citovans z: ROSS, D.T.: Structured analysis (SA): A language for communicating ideas, IEEE Tranasactions on Software Engineering, roc. SE-3, c.1, s. 16. ISSN 1360-0613.

[19] MASSER, W. J. The Quality Management and Quality Costs. Industrial Quality Control. May 1956, s. 5-8. ISSN 0884-822X.

[20] MYSZEWSKI, J. M. Po prostu jakosc. Podrecznik zarzadzania jakoscia. Warszawa: Wyd. WSPiZ, 2005. s. 116. ISBN 83-89437-38-4.

[21] PIECHOTA, R. Projektowanie rachunku kosztow dziaia. Activity Based Costing. Warszawa: Difin, 2005. ISBN 83-7251-543-3.

[22] PNIEWSKI, K. Koszty dziatan pod kontrola [online]. PCkurier 22/2000 [cit. 2007-02-20]. Dostupns z: <http://www.pckurier.pl/archiwum/ art0.asp?ID=4337>.

[23] POPESCO, B. Metodika aplikace kalkulace Activity-Based Costing v prumyslovych firmach. E+M Ekonomie a Management. 2010, roc. 13, c. 1, s. 103-114. ISSN 1212-3609.

[24] SCHIFFAsEROVA, A., THOMSON, V. A review of research on cost of quality models best practices. InterantionalJournalofQualityand Reliability Management. 2006, roc. 23, c. 4, s. 10-12. ISSN 0265-671X.

[25] SKRZYPEK, E. Jakosc iefektywnosc. Lublin: sniwersytet Marie Sklodowskej Curie, 2002, s. 249. ISBN 83-227-1626-5.

[26] SKRQVIST, L. Kvalitetsbristkostnader. Ett hjalpmedel for verksamhetsutveckling. Lund: Studentlitteratur, 1998. citovans z: SANDHOLM a LENNART: TotalQualityManagement. Lund: Studentlitteratur, 2000. 286 s. ISBN 91-44-01164-4.

[27] TEPLICKA, K. Vyznam a postavenie nakladov v systsme riadenia kvality [online]. [cit. 200804-10]. Dostupns z: <http://www.fmmi.vsb.cz/ 639/qmag/mj32-cz.htm>.

[28] TSAI, W. H. Quality cost measurement under activity-based costing. International Journal of Quality and ReliabilityManagement. 1998, roc.15, c. 7, s. 719-752. ISSN 0265-671X.

[29] WAWAK S. Zarzadzanie jakoscia. Teoria i praktyka. Gliwice: HELION, 2002. 153 s. ISBN 83-7197-867-7.

[30] Wydawnictwo Naukowe PWN [online]. [cit. 2007-12-12]. Dostupns z: <http://aneksy.pwn.pl/ marketing/cid=148>.

[31] ZYMONIK, Z. Koszty jakosci w zarzadzaniu przedsiaeiorstwem. 2. vyd. Wroctaw: Oficyna Wydawnicza Politechniki Wroctawskiej, 2003. 229 s. ISBN 83-7085-744-2.

doc. Ing. Martin Mizla, PhD.

Ekonomicka univerzita v Bratislave

Podnikovohospodarska fakulta

so sidlom v Kosiciach

Katedra manazmentu

martin.mizla@euke.sk

Mgr. Patrycja Pudto, PhD.

Ekonomicka univerzita v Bratislave

Podnikovohospodarska fakulta

so sidlom v Kosiciach

Katedra manazmentu

patrycja.pudlo@gmail.com

Doruceno redakci: 31. 8. 2009

Recenzovano: 5. 10. 2009, 1. 3. 2010

Schvaleno k publikovani: 9. 1. 2012
Tab. 1: Chapanie nakladov na kvalitu z pohladu roznych autorov

            J. Juran                                J. Bank

* Naklady na hodnotenie, ktore          * Naklady zhodnosti, ktore sa
  zahrnaju vyskumy, analyzy, kontrolu     trieda  na naklady prevencie
  a v nej kontrolu dodavok, kontrolu      a ceny
  aparatury a meracich pristrojov,      * Naklady nezhodnosti, ktore
  pouzite materialy, audit                sa trieda na naklady
* Naklady na externe chyby, ktore         vnutornych a vonkajsich
  obsahuju neopravitelne chyby,           chyb, a zaroven naklady
  opravy, stratu v dodavkach, analyzu     spojene s prekrocenim
  chyb a nedostatkov                      poziadaviek,
* Naklady na externe chyby, ktore       * Naklady stratenych moznosti
  obsahuju chyby vo vyrobe,               [2].
  technologie, zaruky, analyzu chyb
  [13].

           P. Crossby                           A. Iwasiewicz

* Naklady zhodnosti, ktore zahrnaju     * Naklady na riadenie, teda
  vydavky vynalozene na zabezpezenie      naklady na prevenciu a
  a adaptaciu vyrobku do potrieb.         naklady vyskumu a hodnotenia
* Naklady nezhodnosti, teda vydavky,    * Naklady na chyby a v nich
  ktore sa tykaju chyb [4].               straty sposobene chybami
                                          externymi a internymi [11].

Naklady v norme BS 6143.                Naklady v TQM
1. naklady na prevenciu, hodnotenie     1. naklady zhodnosti:
   a chyby
  a) naklady na prevenciu,                a) naklady na prevencie
  b) naklady na chyby,                      * skolenie zamestnancov,
  c) naklady chyb,                          * spracovavanie a
2. naklady procesu,                            implementacia procedur
  a) naklady splnenia poziadaviek,        b) naklady na kontrolu a
  b) naklady nesplnenia poziadaviek          inspekciu
  [31, s. 37].                          2. naklady nezhodnosti
                                          a) naklady opravitelnych
Naklady na kvalitu podla ASQC                vyrobkov
* naklady preventivnych cinnosti            * chyby interne pred
* naklady hodnotenia kvality,                 dodanim vyrobku
* naklady nizsej kvality (interne),           zakaznikovi,
* naklady nizsej kvality (externe)          * chyby externe po dodani
    [30].                                     vyrobku zakaznikovi
V 90. rokoch XX. storocia pridana         b) naklady spojene so
  este jedna polozka, tzv. naklady           zvysenim vyroby
  stratenych prilezitosti [3].              * kvoli cenam,
                                            * kvoli likvidacii,
                                          c) naklady neopravitelnych
                                             vyrobkov,
                                          d) sudne konanie,
                                             odskodnenie,
                                        3. naklady stratenych moznosti
                                          a) stratenie trhu,
                                          b) stratenie objednavky a
                                             trzby,
                                          c) nizsie ceny,
                                          d) vyssie naklady spojene
                                             s predajom.

Zdroj: vlastne spracovanie

Tab. 2: Nova klasifikacia nakladov na kvalitu v podniku

              Interne naklady            Externe naklady

Viditeine     1a. naklady chyb a oprav   2. naklady reklamacie
  naklady:    1b. naklady na prevenciu      a garancie
Neviditeine   3a. strata produktivity    4. strata vierohodnosti
  naklady:        v dosledku nizkej        v dosledku nizkej
                  kvality a zleho          kvality a zleho
                  riadenia                 riadenia
              3b. naklady prevencie
                  a hodnotenia
Spolu:                  1+3                        2+4

               Spolu

Viditeine       1+2
  naklady:
Neviditeine     3+4
  naklady:
Spolu:        1+2+3+4

Zdroj: [5]

Tab. 3: Vplyv struktury nakladov kvality na rast operacneho
zisku

Kn    Predaj   Celkove     Fixne      Celkove   Variabilne
               naklady    naklady      fixne     naklady
                (TC)     na kvalitu   naklady   na kvalitu
                           (FIXk)      (FIX)      (VARk)

K1     2000     1600        144        1000         16
K2     2000     1600         16         872        144
K3     2000     1600         16         600        144
K4     2000     1600        144         728         16

Kn     Celkove      Bod     Stupen    Rast        Rast
      variabilne   zvratu   oper.    predaja   operacneho
       naklady     (BEP)     paky    o 10 %      zisku
        (VAR)               (DOL)

K1       600        44,0     3,50     2200       35,0 %
K2       728        36,3     3,18     2200       31,8 %
K3       1000       27,7     2,50     2200       25,0 %
K4       827        20,0     2,64     2200       26,4 %

Zdroj: vlastne spracovanie.

Tab. 4: Zmena hodnoty operacnej paky sposobena zmenami iba v oblasti
nakladov na kvalitu

        TC1 = TC2             TC1 > TC2                 TC1 < TC2

         a     b     a      b     c      d      e     a     b     c

TC1     800   800   800    800   800    800    800   800   800   800
FIX1    400   400   400    400   400    400    400   400   400   400
VAR1    400   400   400    400   400    400    400   400   400   400
TC2     800   800   700    700   700    700    700   900   900   900
FIX2    360   440   350    300   400    280    420   500   400   450
VAR2    440   360   350    400   300    420    280   400   500   450
DOL1     3     3     3      3     3      3      3     3     3     3
DOL2    2,8   3,2   2,16    2    2,33   1,93   2,4    6     5    5,5

        TC1 < TC2

         d     e

TC1     800   800
FIX1    400   400
VAR1    400   400
TC2     900   900
FIX2    380   520
VAR2    520   380
DOL1     3     3
DOL2    4,8   6,2

Vysvetlivky: FIX--fixne naklady, VAR--varibilne naklady, TC--celkove
naklady, DOL--hodnota operacnej paky, 1- vychodiskovy stav, 2--stav
po zmene

Zdroj: vlastne spracovanie.
COPYRIGHT 2012 Technical University of Liberec
No portion of this article can be reproduced without the express written permission from the copyright holder.
Copyright 2012 Gale, Cengage Learning. All rights reserved.

Article Details
Printer friendly Cite/link Email Feedback
Title Annotation:Ekonomika a management
Author:Mizla, Martin; Pudlo, Patrycja
Publication:E+M Ekonomie a Management
Date:Jan 1, 2012
Words:5421
Previous Article:A multi-objective decision support system for project selection with an application for the Tunisian textile industry.
Next Article:Hexagonal stellar model of CRM--key elements influencing the CRM building.
Topics:

Terms of use | Privacy policy | Copyright © 2018 Farlex, Inc. | Feedback | For webmasters