Printer Friendly

Preferencie vysokoskolskych studentov v profesionalnom zivote a ich predstavy o vlastnom podnikani/Preferences of university students in professional life and their notions about own business.

Uvod

Jednym z najvacsich problemov krajin Europskej unie v sucasnosti je nezamestnanost, a najma jej vysoka miera medzi mladymi ludmi. Riesenim nie je snaha premenit vsetkych nezamestnanych na uspesnych podnikatelov, napriek tomu, zacat podnikat je pre mladych ludi jednou z moznosti a atraktivnych prilezitosti. Podnikanie sa povazuje tiez za cestu ako prekonat chudobu a diskriminaciu na trhu prace [6].

Ako uvadza renomovany sociolog Kenneth Roberts [14, s. 38] "mladi nezamestnani su skupinou, ktora pravdepodobne najmenej disponuje tym, co robi podnikanie uspesnym." Podla K. Robertsa je typickym podnikatelom--zaciatocnikom muz vo veku okolo 30 rokov s pracovnymi skusenostami a zrucnostami, ktore mu umoznuju identifikovat sa s pracovnym miestom, ktory uz pozna podmienky sutaze na trhu, pozna potencialnych dodavatelov a zakaznikov, pripadne aj tych, ktori mozu investovat pracovny kapital. Tento hendikep zrejme sposobuje, ze aj v krajinach EU su mladi zacinajuci podnikatelia v mensine.

V roku 2007 uskutocnila Europska komisia prieskum podnikavosti v 28 krajinach (clenske staty EU, USA, Norsko a Island). Cielom tohto prieskumu bolo lepsie porozumiet podnikavosti skumanim toho, co pohana podnikaveho ducha, preco sa ludia stavaju podnikatelmi a akym prekazkam celia (Europsky portal pre male a stredne podniky--Podpora podnikania). Vysledky prieskumu preukazali, ze v clenskych statoch EU je v porovnani s USA este vzdy mensi zaujem o vlastne podnikanie--kym v USA sa chce stat podnikatelom a sam sebe sefom 61 % obyvatelov, v krajinach EU je to len 45 %. Viac ako polovica Europanov (51 %) sa obava bankrotu, 38 % sa boji neistoty prijmov. V USA nikdy neuvazovalo o vlastnom podnikani len 27 % obcanov, v EU je ich takmer dvakrat tolko (49%). Pozitivnejsia situacia je v novych clenskych statoch, kde len 40 % obyvatelov nikdy nezamyslalo zalozenie vlastneho biznisu. Dalsie vysledky preukazali optimistickejsi vyhlad do buducnosti: viac ako polovica mladych Europanov (15-24 rokov) tuzi podnikat. Tento zaujem je este enormnejsi medzi mladymi ludmi v novych clenskych krajinach, kde sa tuzi stat podnikatel'om az 62 % z nich [5].

Myslienku podnikania mladych ludi podporuje aj Europska komisia, podla ktorej je podpora noveho podnikania ustrednym faktorom pri vytvarani pracovnych prilezitosti a zlepsovani konkurencieschopnosti a rastu celej Europy. V maji 2009 preto zorganizovala prvy Europsky tyzden maleho a stredneho podnikania. Cielom tohto podujatia bolo informovat male a stredne podniky o dostupnej podpore na urovni EU a narodnej urovni a povzbudit viac ludi, aby sa stali podnikatelmi.

Definicia Europskej komisie hovori, ze podnikanie sa vztahuje na schopnost jednotlivca zmenit myslienky na skutky. Zahrna kreativitu, inovaciu a prijimanie rizika, ako aj schopnost planovat a riadit projekty za ucelom dosiahnut ciele. Taketo charakteristiky podporuju cloveka v kazdodennom zivote doma a v spolocnosti, pracujucich ludi, aby si boli vedomi kontextu prace, a aby mohli vyuzit prilezitosti. Su aj zakladom pre specifickejsie zrucnosti a vedomosti, ktore potrebuju podnikatelia zakladajuci podnik zamerany na spolocensku alebo obchodnu cinnost. (Navrh odporucania Europskeho parlamentu a Rady o klucovych zrucnostiach pre celozivotne vzdelavanie, KOM (2005) 548. Priloha bod 7).

Podnikanie v SR nema dlhu tradiciu (ak neberieme do uvahy obdobie aj prvej ceskoslovenskej republiky). Po jeho znovuoziveni po roku 1989 ekonomovia i politici venuju pozornost najma uprave vonkajsich podmienok pre podnikanie, vytvaraniu podnikatelskeho prostredia, zakonom upravujucim podnikatelsku cinnost. Takmer vobec alebo len velmi malo sa mysli na to, ze realizatorom podnikania je clovek so svojimi predstavami, tuzbami, motivmi, postojmi, ktore ho vedu k tomu, aby podnikal, zalozil si firmu, stal sa sam sebe zamestnavatelom. Rozvoj podnikania a vztahu k podnikaniu zdoraznuju aj J. Marasova Z. Onderufova [13], povazuju ho za prostriedok vytvarania novych pracovnych miest, technickeho a technologickeho pokroku, ale aj plnsej sebarealizacie ludi a ich potencialu. Tato skutocnost nas viedla k realizacii vyskumu medzi mladymi ludmi, ktorym sme chceli zistit, ake su ich predstavy o vlastnom profesionalnom zivote, do akej miery uvazuju o vyuziti moznosti podnikat a co od podnikania ocakavaju.

1 Teoreticke vychodiska skumaneho problemu

V teorii manazmentu vyspelych krajin sa podnikanie chape ako vlastnost cloveka, jeho umenie inovovat, motivovat, vytvarat a vyuzivat prilezitost na rozvoj vyrobnej a hospodarskej cinnosti, na zvysenie prosperity podnikatelskeho subjektu [11].

Konkretnejsiu definiciu ponuka Obchodny zakonnik ([section] 2, odst. 1) [18], v ktorom sa podnikanim rozumie sustavna cinnost vykonavana samostatne podnikatelom vo vlastnom mene a na vlastnu zodpovednost za ucelom dosiahnutia zisku. Podnikanie sa vyznacuje nasledovnymi znakmi: sustavnost, samostatnost, konanie vlastnym menom a na vlastnu zodpovednost, dosiahnutie zisku.

Uspesna podnikatelska cinnost si vyzaduje subjektivne a objektivne predpoklady, ktore by mali v hospodarskej praxi tvorit organicky suvisiaci celok. Podla A. Capeka (1990), k objektivnym predpokladom, ktore stimuluju podnikanie v trhovej ekonomike patri slobodna a otvorena ekonomika umoznujuca rovnaky pristup k vyuzitiu podnikatelskych prilezitosti, pravne zaruky vlastnickych prav a dlhodoba stabilita takto charakterizovaneho institucionalneho ramca [16].

Objektivne predpoklady sa prejavuju ako tzv. vonkajsia a vnutorna podnikavost. Vonkajsia podnikavost sa chape ako schopnost objasnit, ci zamerne vytvorit a v nadvaznosti aj efektivne vyuzit prilezitosti, ktore vznikaju na zaklade interakcie podnikatelskeho subjektu a podnikatelskeho prostredia. Vnutorna podnikavost sa vysvetluje ako vyuzivanie ekonomickych prilezitosti, ktore v sebe skryva vlastny podnikatelsky subjekt. Vnutorna podnikavost casto vytvara predpoklady na vyuzitie vonkajsej podnikavosti a naopak [16].

K subjektivnym predpokladom podnikania patria najma individualne vlastnosti, ktore zavisia od cloveka, jeho schopnosti, pripravenosti, ale aj motivacie k podnikaniu. Jednotlivec--podnikatel, ma urcitu osobnostnu charakteristiku, ktora je odrazom jeho vlastnych schopnosti na podnikanie. Kazdy podnikatel by mal mat urcite charakteristicke crty, medzi ktore patri iniciativnost, nezavislost a schopnost podstupovat rizika. Mal by mat optimisticky pohlad do buducnosti, potrebu presadit sa v kolektive, prirodzenu autoritu a prevahu, pozitivnu predstavu o sebe. Mal by si stanovovat narocne ciele a nasledne sa snazit ich realizovat [11].

Problematike podnikania a podnikavosti sa systematicky venuje americka a zapadoeuropska odborna literatura viac ako 30 rokov. Existuje cely rad teorii a konceptov, ktore sa snazia objasnit pojem podnikanie, podnikavost, orientacia na podnikanie, ako aj snahy skonstruovat techniky na meranie tendencie, umyslu resp. postoja k podnikaniu. Vyuzivaju sa pritom vseobecnopsychologicke poznatky a psychologicke teorie o osobnostnych crtach, postojoch, atribuciach, sebucinnosti, planovanom spravani a pod., so snahou o ich aplikaciu na podnikanie a zamer podnikat.

Meranie vlastnosti potrebnych pre podnikanie bol jeden z modelov, na zaklade ktoreho S. Caird (1991) skonstruoval General Enterprise Tendency Test, merajuci pat ktucovych vlastnosti dolezitych pre podnikanie: kalkulovanie s rizikom, tvorivost, vysoka potreba vykonu, vysoka potreba autonomie a vnutorne miesto kontroly [2, s. 482]. Teorie zalozene na crtovom modeli sa dnes uz povazuju za staticke, pretoze podnikatelske zrucnosti podliehaju uceniu, daju sa cez skusenost rozvijat. Preto sa pozornost vyskumnikov obratila na meranie postojov. Postoj sa definuje ako "naucena predispozicia reagovat konzistentnym, hodnotiacim sposobom voci psychologickemu objektu" [10, s. 263]. Je v nom obsiahnuta zlozka kognitivna, afektivna a konativna. Dolezite je, ze sa daju menit. Meraci nastroj vychadzajuci z trojzlozkoveho modelu postoja skonstruoval P. B. Robinson a kol. (1991), zistoval nim postoje ludi k styrom dimenziam suvisiacich s podnikanim: uspech v podnikani, sebaucta v podnikani, osobna kontrola podnikatelskych prinosov a inovacie v podnikani [2].

Dalsi intenzivny vyskum postojov kognitivnymi psychologmi viedol k objasneniu vztahu postojov a spravania. Najznamejsi je model M. Fishbeina a I. Ajzena (1975), ktori vo svojej teorii odovodneneho spravania (Theory of reasoned behavior) rozlisuju medzi skutocnym spravanim a zamerom konat. Zamer konat (behavioral intention) je podla nich indikatorom pripravenosti osoby prejavit iste spravanie a povazuju ho za okamzity antecedent spravania. Je zalozeny na postojoch k spravaniu a subjektivnej norme. Postoje vedu k zameru konat, nie priamo k spravaniu. Sucasne upozornuju na faktory, ktore mozu zabranit realizacii skutocneho spravania v sulade so zamerom konat, alebo mozu spravanie modifikovat. Do svojho modelu zaclenili novu kategoriu--subjektivne vnimany tlak socialneho prostredia na konanie istym sposobom [10]. Neskor I. Ajzen (1991) v teorii planovaneho spravania (Theory of planned behaviour) rozsiril tento model o dalsi prediktor zameru konat--vnimanu kontrolu spravania, t.j. vnimanu mieru obtaznosti uskutocnit dane spravanie. Prediktormi zameru konat su v tomto modeli: postoj k spravaniu (su to presvedcenia jednotlivca o tom, ze spravanie prinesie dane vysledky a ich hodnotenie), subjektivna norma (presvedcenia o ocakavaniach inych ludi a motivacia vyhoviet im) a vnimana kontrola spravania (presvedcenia o pritomnosti faktorov, ktore mozu ulahcovat alebo stazovat spravanie) [1]. Ajzenovu teoriu planovaneho spravania vo svojich vyskumoch vyuzivaju viaceri autori najma pri vyvoji technik na meranie zameru podnikat [17] [12].

Terminologicka nejednotnost, ked sa v suvislosti so zamerom podnikat (entrepreneurial intent) pouzivaju terminy ako profesionalna orientacia (career orientation), pracovne aspiracie (vocational aspirations), zacinajuci podnikatel (nascent entrepreneurs), vyhlad samozamestnania (outlook on self-employment), tuzba mat vlastny biznis (desire to own a business) viedla Edmunda R. Thompsona [17, s. 676] k objasneniu a definovaniu tohto pojmu. "Individualny zamer podnikat je sebapotvrdzujuce presvedcenie osoby, ze ma umysel zacat novy podnikatelsky pokus a vedome planuje tak urobit v istom okamihu v buducnosti". Ako dalej uvadza citovany autor, tento okamih v buducnosti moze byt blizky alebo presne neurceny a tiez nemusi byt nikdy dosiahnuty. Ti, ktori maju umysel podnikat v skutocnosti nemusia nikdy zalozit vlastny podnik, pretoze im to znemoznia osobne alebo vonkajsie okolnosti. Niektori sa mozu stat zacinajucimi podnikatelmi tak, ze formalne zalozia firmu. Zatial co zamer podnikat je nevyhnutnou podmienkou pre zacinajuceho podnikatela, aby sa niekto stal podnikatelom musi mat bud zamer podnikat alebo je podnikatelsky zamer nevyhnutnym dosledkom podnikania. Intenzita umyslu podnikat je u kazdeho cloveka ina a moze sa menit aj u samotneho jednotlivca v roznych obdobiach a v zavislosti od okolnosti.

2 Preferencie v pracovnom zivote a zamer podnikat

V zamestnani stravi clovek podstatnu cast svojho zivote. Aj ked profesionalny vyvin sa zacina ovela skor, realnejsi charakter nadobudaju predstavy o svojom zamestnani v obdobi adolescencie a ranej dospelosti. Co povazuju za dolezite mladi ludia vo svojom buducom profesionalnom zivote, do akej miery uvazuju o vlastnom podnikani a suvislostiach s nim spojenych sme sa snazili zistit v skupine vysokoskolskych studentov.

2.1 Ciel vyskumu

Cielom vyskumu bolo zistit preferencie vysokoskolskych studentov v profesionalnom zivote a ich uvahy nielen o moznosti uplatnit svoje schopnosti a vedomosti v pozicii zamestnanca, ale aj o moznosti vytvorit si pracu zalozenim vlastneho podniku, spolocnosti a pod. Analyzovali sme tiez vybrane suvislosti (podnikanie rodicov a pribuznych, sebahodnotenie schopnosti potrebnych pre podnikanie) ovplyvnujuce rozhodnutie vytvorit si pracu zalozenim vlastneho podniku. Sledovali sme rozdiely z hladiska rodu, studijneho zamerania a bydliska.

V suvislosti s cielom vyskumu sme sa snazili najst odpovede na tieto vyskumne otazky:

1. Ake su preferencie vysokoskolskych studentov v profesionalnom zivote, su rozdielne z hladiska rodu, bydliska a typu navstevovanej vysokej skoly?

2. Kolko je tych studentov, ktori uvazuju, resp. je im blizka myslienka o vlastnom podnikani?

3. Maju studenti, ktori by po skonceni skoly volili vlastne podnikanie ine preferencie v pracovnej oblasti ako studenti, ktori by volili pracu u niekoho ako zamestnanec?

4. Ake su predstavy vysokoskolakov o vlastnom podnikani a ake prinosy z vlastneho podnikania ocakavaju?

5. Maju studenti, ktori by po skonceni skoly volili vlastne podnikanie ine ocakavania od vlastneho podnikania ako studenti, ktori by volili pracu u niekoho ako zamestnanec?

6. Existuje vztah medzi uvahami o uplatneni sa v ramci vlastneho podnikania a hodnotenim vlastnych schopnosti potrebnych pre podnikanie?

7. Existuje vztah medzi podnikanim rodicov a tendenciou k vlastnemu podnikaniu ich deti?

2.2 Hypotezy

H1: Predpokladame statisticky vyznamne rozdiely medzi preferenciami studentov v pracovnej oblasti z hladiska rodu, bydliska a typu navstevovanej skoly.

H2: Predpokladame rozdielne preferencie v pracovnej oblasti medzi studentmi, ktori maju zamer podnikat a studentmi, ktori chcu pracovat ako zamestnanci.

H3: Predpokladame, ze studenti uvazujuci o podnikani budu statisticky vyznamne viac preferovat samostatnost v praci, zodpovednost, moznost vyuzivat vlastnu tvorivost, realizovat svoje sny, byt sam sebe sefom.

H4: Predpokladame statisticky vyznamny vztah medzi zamerom podnikat po skonceni studia a hodnotenim vlastnych schopnosti potrebnych pre podnikanie.

H5: Predpokladame, ze medzi podnikanim rodicov a deti bude statisticky vyznamny korelacny vztah.

2.3 Metody vyskumu

Udaje o postojoch a nazoroch studentov na vlastne podnikanie sme ziskali prostrednictvom dotaznika. Ide o dotaznik skonstruovany v ramci vyskumu CERAG (Centrum studii a vyskumu v oblasti riadenia, Grenoble, Francuzsko). Vacsia cast dotaznika ma podobu behavioralnych vyrokov, tykajucich sa profesionalneho zivota, prinosov z vlastneho podnikania, pravdepodobnosti, ze po skonceni studia zacnu studenti vlastne podnikanie a otazky suvisiace s podnikanim, ku ktorym sa respondenti vyjadruju na sedembodovej skale. Dotaznik obsahuje aj zakladne demograficke udaje o respondentoch. V prispevku analyzujeme odpovede na vybrane polozky dotaznika.

Vysledky sme spracovali za cely subor a pri vybranych problemoch bol triediacim kriteriom rod, studijne zameranie, bydlisko a umysel po skonceni studia podnikat.

Na statisticke spracovanie udajov sme pouzili softver SPSS. Vyuzili sme viacero statistickych postupov: binomicky test, Mann-Whitneyho U test, Wilcoxonov test parovych hodnot, Spearmanov korelacny koeficient a Friedmanov test. Vysledky sme analyzovali na hladine vyznamnosti 0,05.

2.4 Vyskumna vzorka

Vyskumnu vzorku tvorilo spolu 298 vysokoskolskych studentov slovenskych vysokych skol (ZU v Ziline, TU vo Zvolene, EF UMB v Banskej Bystrici, FSEV TU v Trencine). Z celkoveho poctu bolo 148 studentov technickeho zamerania a 150 studentov ekonomickeho zamerania, 139 muzov a 159 zien, 190 studentov pochadzalo z mesta a 108 z vidieka. Priemerny vek studentov technickeho zamerania bol 22,4 rokov, ekonomickeho zamerania 21,8 rokov. Islo o studentov predposledneho a posledneho rocnika studia, u ktorych sme predpokladali vyhranenejsi nazor na svoju profesionalnu buducnost. Pre vyber vyskumnej vzorky sme zvolili kriterium dostupnosti.

3 Analyza a interpretacia vysledkov vyskumu

Vysledky realizovaneho vyskumu prezentujeme v poradi podla stanovenych problemov a vyskumnych hypotez.

3.1 Preferencie vysokoskolskych studentov v pracovnej oblasti

Obdobie vysokoskolskeho studia je casom, ked si mladi ludia ujasnuju a stabilizuju svoje predstavy o buducom povolani. Tieto predstavy sa zrealnuju najma v dosledku hlbsieho zoznamovania sa s predmetom studia, ale u mnohych aj s prvymi skusenostami zo sveta prace.

Ake su preferencie nasich respondentov v pracovnej oblasti sme zistovali otazkou, v ktorej sme im predlozili 23 vyrokov tykajucich sa profesionalneho zivota a ich ulohou bolo na 7 bodovej skale vyznacit mieru dolezitosti jednotlivych faktorov pre svoj profesionalny zivot. Vysledky uvadzame v tabulke 1.

Podla poradia v tabulke 1 je pre vysokoskolskych studentov najdolezitejsie mat zaujimavu pracu, prilezitost pre karierny rast, moznost realizovat svoje sny, vyuzivat vlastnu tvorivost, ale aj cas na oddych, rodinu a priatelov. Popredne priecky patria istote zamestnania a hmotnemu zabezpeceniu (vysoky a staly prijem, odmeny).

Hlbsia statisticka analyza pomocou Wilcoxonovho testu parovych hodnot ukazala, ze polozky na 1. az 9. mieste v tabulke 1 su pre profesionalny zivot respondentov rovnako dolezite (v ich dolezitosti nie je statisticky vyznamny rozdiel), menej dolezite su polozky v poradi na 10. az 18. mieste a najmenej dolezite su polozky na 19. az 23. mieste.

V prvej hypoteze (H1) sme predpokladali, ze budu rozdiely v tom, co vysokoskolski studenti preferuju vo svojom buducom profesionalnom zivote z hladiska rodu, bydliska a studijneho zamerania (ekonomicky smer, technicky smer).

Vysledky Mann-Whitneyho U testu pre vsetky premenne tejto dotaznikovej polozky uvadzame v tabulke 2.

Statisticka analyza z hladiska rodu ukazala, ze pre studentov-muzov je statisticky vyznamne dolezitejsie: mat istotu zamestnania, preberat riziko, denne pracovat s ludmi, patrit k uznavanej socialnej vrstve, dostavat odmeny, mat prilezitost karierneho rastu, mat zaujimavu pracu, realizovat svoje sny a robit nieco uzitocne pre spolocnost. V ostatnych premennych sa muzi a zeny nelisia. Uvedene rozdiely pripisujeme tradicnej predstave o role muza a role zeny, stale existujucim stereotypom o ich fungovani v profesionalnom zivote.

Pri porovnani studentov pochadzajucich z mesta a z vidieka sme zistili, ze pre studentov z vidieka je statisticky vyznamne dolezitejsie: nemat prilis vela prace, nemat stresujucu pracu, mat volny cas na oddych, rodinu a priatelov, mat jednoduchu pracu, nemat vela zodpovednosti, byt sam sebe sefom a robit nieco uzitocne pre spolocnost. Pre studentov z mesta je dolezite zaradit sa k uznavanej socialnej vrstve a prilezitost karierneho rastu. Taketo preferencie studentov pochadzajucich z vidieka nas prekvapili, nie su v sulade s udajom, ktory sme zistili a uvadzame v dalsom texte, ked studenti z vidieka vyjadrili vyraznejsi zaujem o vlastne podnikanie ako studenti z mesta. Zda sa, ze ich predstavy o pracovnom zivote vobec a podnikani zvlast, nie su este ujasnene. Myslime si, ze v tomto pripade aj premenna "byt sam sebe sefom", ktora suvisi s podnikanim bola v kontexte s ostatnymi chapana skor ako moznost sam si regulovat pracovne zatazenie tak, ako to zodpoveda vlastnym predstavam.

Statisticka analyza priniesla aj udaje o rozdieloch z hladiska studijneho zamerania. Pre studentov ekonomickeho zamerania je pre profesionalny zivot dolezite: denne pracovat s ludmi, patrit k uznavanej socialnej vrstve, mat prilezitost karierneho rastu, mat zaujimavu pracu, mat' zodpovednost. Studenti technickeho zamerania preferuju: mat staly prijem, nemat prilis vela prace, nemat stresujucu pracu, mat' volny cas na oddych, rodinu a priatelov, mat' jednoduchu, nekomplikovanu pracu, nemat' vela zodpovednosti, byt sam sebe sefom. Z tohto pohladu sa javia studenti, ktori studuju ekonomicke smery ako aktivnejsi, ambicioznejsi ako studenti technickych smerov. Takyto, podla nas pasivny pristup k buducemu pracovnemu zivotu sme od studentov-technikov neocakavali, najma vzhladom na ozivenie strojarenskeho a elektrotechnickeho priemyslu, ktore viedlo k narastu pracovnych prilezitosti. V tejto suvislosti si kladieme otazku spravnej volby vysokoskolskeho studia, co by si vsak vyzadovalo dalsi vyskum.

Hypotezu 1 prijimame, konstatujeme, ze existuju statisticky vyznamne rozdiely v tom, co povazuju vysokoskolski studenti za dolezite vo svojej buducej pracovnej cinnosti z hladiska rodu, miesta bydliska a studijneho zamerania.

3.2 Uvahy o vlastnom podnikani

V sulade s cielom vyskumu nas predovsetkym zaujimalo, ci vysokoskolski studenti uvazuju po skonceni studia o vlastnom podnikani. V dotazniku sme sa pytali: "Ak by ste sa na konci Vasho studia rozhodovali medzi vlastnym podnikanim a zamestnanim sa u niekoho, co by ste uprednostnili?". Vysledky nas prekvapili, pretoze pri ich spracovani za cely subor sme zistili, ze rovnaky pocet respondentov, t.j. 123 (41,3 %) chce byt skor v role zamestnanca, 123 zvazuje skor vlastne podnikanie a zvysok, 52 (17,5 %) studentov sa vyjadrilo, ze chcu byt aj zamestnani, aj podnikat. Posledny udaj, podla ktoreho chce 17,5 % studentov po skonceni studia aj pracovat v zamestnaneckom pomere, ale aj podnikat suvisi pravdepodobne s trendom, ktory je u nas dost vyrazny. Vzhladom na nizke platove hodnotenie pracovnikov s vysokoskolskym vzdelanim v niektorych profesiach, mnohi hladaju moznost zvysit svoj zarobok podnikanim, najcastejsie vsak ako zivnostnici. Rovnake, statisticky nevyznamne rozdiely v pocte tych, ktori uvazuju o vlastnom podnikani a tych, ktori o tom neuvazuju sme ziskali aj v pripade, ked sme brali do uvahy len krajne hodnoty predlozenej skaly, ktore vyjadrovali jednoznacny postoj. Z celkoveho poctu 298 respondentov 31 (10,4 %) jednoznacne preferuje vlastne podnikanie a 20 (6,7 %) chce byt zamestnanym u niekoho.

Vzhladom na rozdiely v studijnom zamerani sme v tejto otazke porovnali studentov ekonomickeho zamerania so studentmi technickeho zamerania. Na zaklade vysledkov Mann-Whitneyho U testu konstatujeme, ze neexistuju statisticky vyznamne rozdiely medzi skupinou ekonomov a technikov (p=0,390). Podobne sme nezaznamenali statisticky vyznamne rozdiely z hladiska rodu (p=0,740). Rovnake zistenia uvadzaju V. K. Gupta, D. B. Turban, S. A. Vasti, A. Sikbar [7, s. 408]--interpretuju ho ako prekvapive vzhladom na pocetne studie, uvadzajuce nizsi zaujem zien o podnikanie.

Vyraznejsi (aj ked nie statisticky vyznamny na hladine vyznamnosti 0,05, p=0,083) je rozdiel medzi studentmi pochadzajucimi z vidieka a z mesta, v zmysle vacsieho zaujmu o vlastne podnikanie v skupine studentov z vidieka. Je to zrejme sposobene tym, ze mladi ludia pochadzajuci z vidieka si uvedomuju, ze v mensich mestach a dedinach je menej moznosti ziskat pracu, preto pravdepodobne castejsie uvazuju o vlastnom podnikani.

3.3 Zamer podnikat a preferencie v pracovnej oblasti

Aj ked v nasom subore je len 10,4 % respondentov, ktori sa jednoznacne vyjadrili, ze po skonceni studia budu podnikat a 30,9 % respondentov tuto moznost pripusta, zaujimalo nas, ci sa ich preferencie v profesionalnom zivote lisia od preferencii tych, ktori o vlastnom podnikani vobec neuvazuju (H2). Statisticky vyznamne korelacie sme zaznamenali medzi tendenciou podnikat a faktormi uvedenymi v tabulke 3.

Pre vysokoskolskych studentov, ktori planuju po skonceni studia podnikat je dolezita zaujimava praca, samostatnost, zodpovednost, realizacia vlastnych snov, ale aj moc, ktoru im podnikanie poskytne a moznost byt sam sebe sefom. Negativna korelacia naznacuje, ze si uvedomuju, ze nebudu mat istotu zamestnania. Potvrdilo to i porovnanie skupiny, ktora chce podnikat so skupinou, ktora neuvazuje o podnikatelskej kariere Mann-Whiteyho U testom. Studenti, ktori neuvazuju o vlastnom podnikani chcu mat istotu zamestnania (p=0,010), nemat vela zodpovednosti (p=0,048), pre studentov, ktori naopak o vlastnom podnikani uvazuju je dolezite: mat zaujimavu pracu (p=0,014), byt samostatny v praci (p=0,002), byt sam sebe sefom (p=0,000), mat moc (p=0,000), realizovat svoje sny (p=0,002) a mozno trochu paradoxne aj mat cas na oddych, rodinu a priatelov (p=0,010). Nase zistenia podporuju poznatky vyskumnikov (Bradley a Roberts, 2004, Kolvereid, 1996, Vivarelli, 1991) z oblasti psychologie organizacie, podla ktorych vysoky stupen autonomie ocakavany od podnikania je povazovany za klucovy motivacny faktor ovplyvnujuci rozhodnutie pre podnikatelsku pracu [15, s. 621-622].

Druhu hypotezu prijimame, preferencie studentov, ktori uvazuju o podnikani a tych, ktori preferuju rolu zamestnanca su statisticky vyznamne rozdielne.

3.4 Prinosy z vlastneho podnikania z pohladu studentov

Podnikanie prinasa mnohe vyhody, ale aj rizika. Podobne ma zamestnanecky pomer nesporne vyhody, ale aj obmedzenia. V com vidia respondenti prinosy vlastneho podnikania uvadzame v tabulke 4. Predlozene polozky su zoradene v poradi podla ich dolezitosti pre respondentov.

Z tabulky 4 je zrejme, ze vo vlastnom podnikani vidia studenti predovsetkym moznost sebarealizacie, vyuzitie vlastnej tvorivosti, samostatnosti, aktivity, moznost realizovat svoje sny a mat zaujimavu pracu, ale predovsetkym zodpovednost. Zo statistickej analyzy pomocou Wilcoxonovho testu parovych hodnot sme zistili, ze polozky na 1. az 10. mieste v tabulke 4 su pre respondentov rovnako dolezite (v ich dolezitosti nie je statisticky vyznamny rozdiel), menej dolezite su polozky v poradi na 11. az 18. mieste a najmenej dolezite su polozky na 19. az 23. mieste.

Zaujimalo nas tiez, ako vidia prinos z podnikania studenti ekonomickeho zamerania a studenti technickeho zamerania. Vo vsetkych predlozenych polozkach, okrem piatich (mat istotu zamestnania, mat staly prijem, mat volny cas na oddych, rodinu a priatelov, mat prilezitost karierneho rastu, robit nieco uzitocne pre spolocnost) sme zaznamenali statisticky vyznamne rozdiely medzi nazormi studentov studujucich ekonomicke smery v porovnani so studentmi technickeho zamerania. Ekonomovia sa na jednej strane javia ako realistickejsi, uvedomuju si, ze vlastne podnikanie prinasa viac prace, stresu a komplikacii v praci, viac rizika, castejsi kontakt s ludmi, ale na druhej strane ocakavaju vacsi zarobok, zaujimavejsiu a podnetnu pracu, vyuzitie vlastnej tvorivosti, viac samostatnosti, moci a zodpovednosti.

Mensie rozdiely sa objavili pri porovnani nazorov muzov a zien. S pouzitim Mann-Whitneyho U testu sme zaznamenali statisticky vyznamne rozdiely v siestich polozkach. Zeny su skeptickejsie, uvedomuju si mnozstvo prace v suvislosti s podnikanim, ale naopak, muzi predpokladaju viac stresu. Zeny od podnikania ocakavaju viac prace s ludmi, muzi spajaju podnikanie skor so zaradenim do uznavanej socialnej skupiny, pracou pre spolocnost a realizaciou svojich snov.

Statisticky vyznamne rozdiely v nazoroch na prinosy z vlastneho podnikania sme zaznamenali aj pri porovnani skupiny studentov pochadzajucich z vidieka a skupiny z mesta. Studenti z mesta v suvislosti s podnikanim predpokladaju viac prace, stresu, narocnejsiu a zlozitejsiu pracu, viac zodpovednosti, ale na druhej strane aj viac odmien, podnetnejsiu pracu, moznost byt sam sebe sefom, viac samostatnosti, moznost realizovat svoje sny, vyuzit vlastnu tvorivost a zucastnovat sa na celom procese. Vysledky Mann-Whitneyho U testu pre vsetky premenne tejto dotaznikovej polozky su uvedene v tabulke 5.

Suvislost medzi zamerom podnikat a ocakavanym prinosom z podnikania sme statisticky zistovali aj pomocou Spearmanovho korelacneho koeficientu. Korelovali sme odpovede na otazku "Ak by ste sa na konci studia rozhodovali medzi vlastnym podnikanim a zamestnanim u niekoho, co by ste uprednostnili" (respondenti odpovedali na 7 bodovej skale: -byt zamestnany u niekoho, -skor byt zamestnany u niekoho, -asi byt zamestnany u niekoho, -byt zamestnany u niekoho, aj podnikat, -asi vlastne podnikanie, -skor vlastne podnikanie, -vlastne podnikanie) s hodnotenim prinosov z podnikania. V tretej hypoteze (H3) sme predpokladali ine ocakavania od podnikania v skupine studentov, ktori by volili vlastne podnikanie a skupinou, ktora by volila pracu ako zamestnanec. Predpokladali sme statisticky vyznamne rozdiely najma v polozkach: byt samostatny v praci, mat zodpovednost, vyuzivat vlastnu tvorivost, realizovat svoje sny a byt sam sebe sefom. Korelacne koeficienty s vyznacenim ich statistickej vyznamnosti uvadzame v tabulke 6.

Z tabulky 6 je zrejme, ze aj ked korelacie (podl'a hodnoty korelacneho koeficientu) nie su velmi silne, existuje suvislost medzi zamerom podnikat a prijmom, mnozstvom prace, stresom v praci, volnym casom na oddych, zlozitostou prace, zodpovednostou, moznostou karierneho rastu a zaujimavostou prace. Pretoze nas vysledky prekvapili, Mann-Whitneyho U testom sme zistovali statisticku vyznamnost rozdielov medzi jednotlivymi premennymi polozky, v ktorej sme sa pytali, co by respondentom podla nich prinieslo vlastne podnikanie medzi skupinou uvazujucou o podnikani a skupinou, ktora dava prednost zamestnaneckemu pomeru. Zistili sme statisticky vyznamne rozdiely v rovnakych premennych ako su uvedene v tabulke 6. Respondenti uvazujuci o podnikani sice ocakavaju od podnikania zaujimavu pracu a prilezitost pre karierny rast, ale na druhej strane aj to, ze budu mat staly prijem, nebudu mat prilis vela prace, praca nebude stresujuca, prilis komplikovana, nebudu mat vela zodpovednosti a budu mat cas na oddych, rodinu a priatelov. Uvedene zistenia pripisujeme nepochopeniu otazky, resp. neujasnenosti cielov respondentov, pripadne nedostatocneho poznania podnikatelskej reality.

Hypotezu 3 neprijimame. Medzi ocakavanymi prinosmi z podnikania su sice rozdiely medzi sledovanymi skupinami, ale nie take, ako sme ocakavali.

3.5 Zamer podnikat a hodnotenie vlastnych schopnosti pre podnikanie

Vytvorit si vlastny podnik, organizaciu, si vyzaduje nielen vnutornu motivaciu, chut podnikat, ale aj istu osobnostnu kapacitu. Existuju studie, ktore aplikuju Bandurov koncept "sebaucinnosti" (self-efficasy) na zamer a rozhodnutie podnikat. Sebaucinnost sa v psychologii chape ako individualna charakteristika a A. Bandura (1997) ho definuje ako usudok cloveka o svojich schopnostiach zorganizovat a uskutocnit sled aktivit, ktore su potrebne na dosiahnutie zamyslaneho vykonu [8]. V pripade podnikania ide o vieru vo vlastne schopnosti uspesne zacat cestu vlastneho podnikania. Vychadzajuc z tohto konceptu a pocetnych vyskumov [9], ktore zistili, ze vyssia podnikatelska sebaucinost vedie k silnejsim zamerom podnikat sme chceli zistit, do akej miery to plati aj pre nasu populaciu mladych ludi a vyslovili sme predpoklad (H4) ze existuje statisticky vyznamny vztah medzi umyslom podnikat po skonceni studia a hodnotenim vlastnych schopnosti potrebnych k podnikaniu. Statisticka analyza (Spearmanov korelacny koeficient) preukazala pomerne tesny, statisticky vysoko vyznamny vztah (r=0,457 p=0,000) medzi zamerom podnikat a hodnotenim vlastnych schopnosti pre podnikanie t.j. studenti, ktori s vacsou pravdepodobnostou uvazuju o vlastnom podnikani pozitivnejsie hodnotia svoje schopnosti pre podnikanie. Nas predpoklad sa potvrdil.

3.6 Podnikanie rodicov a podnikanie deti

Pri rozhodovani o zalozeni vlastneho podnikania dolezitu ulohu hra okrem vlastnej motivacie a predstav aj vzor rodicov, priatelov, znamych a pribuznych. Predpoklad (H5), ze medzi podnikanim rodicov a deti bude vyznamny korelacny vztah sme vyslovili na zaklade udajov z literatury a skusenosti z bezneho zivota. Napriklad V. L. Gupta a kol. [7, s. 408] uvadzaju, ze zamer podnikat suvisi s tym, ci najblizsi pribuzni (rodicia alebo surodenci) maju vlastny biznis alebo nie. V nasom vyskumnom subore sme vsak zistili, ze nie je suvislost medzi zamerom podnikat a podnikanim rodicov, resp. ludi, ktorych respondenti poznaju. Hypotezu 5 zamietame. Vztah priblizujuci sa k statistickej vyznamnosti sme zistili len medzi tendenciou podnikat a uspesnostou v podnikani rodicov a blizkych pribuznych (r=0,151 p=0,09). Inymi slovami, studenti, ktori maju zamer po skonceni studia podnikat nemaju statisticky vyznamne viac rodicov a znamych, ktori podnikaju, ale pokial podnikaju, su v podnikani uspesni. To moze byt dolezitym motivacnym impulzom pre uvahy a aj snahy studentov zalozit si vlastne podnikanie a pokracovat v tradicii rodiny.

Zhrnutie vysledkov a diskusia

Vysledky vyskumu, ktory sme realizovali na vzorke vysokoskolskych studentov priniesli zaujimave informacie o preferenciach studentov v oblasti pracovnej cinnosti, ako aj o ich zameroch suvisiacich s ich vlastnym podnikanim.

Pre vysokoskolskych studentov je v profesionalnom zivote dolezita zaujimava praca, moznost karierneho rastu, moznost realizovat svoje sny, ale mat cas aj na oddych, rodinu a priatelov. Rovnako dolezita je istota prace a materialne zabezpecenie, ktore praca poskytuje (staly prijem, vysoky zarobok, odmeny).

Ukazalo sa, ze ine poziadavky na buduci profesionalny zivot maju muzi, ine je dolezite pre zeny. Pre muzov je statisticky vyznamne dolezitejsia istota zamestnania, preberanie rizika, praca s ludmi, prislusnost k uznavanej socialnej vrstve, prilezitost karierneho rastu, odmeny, zaujimavost prace a moznost realizovat svoje sny.

Vysledky porovnania vypovedi studentov pochadzajucich z mestskeho a z vidieckeho prostredia patria podla nas k najprekvapivejsim--podla nich studenti z vidieka preferuju menej prace, pracu bez stresu, skor jednoduchu pracu, chcu byt sefom sami sebe a mat cas na oddych. Naopak, pre mestskych studentov je dolezita zodpovednost, zaradenie sa do uznavanej socialnej vrstvy a prilezitost pre karierny postup. Uvedene rozdiely podla nas suvisia s tradicnymi rozdielmi v hodnotovom systeme ludi zijucich v meste a ludi z vidieka, aj ked sa tieto v sucasnosti postupne stieraju.

Rozdielne su aj poziadavky na pracovny zivot z hladiska studijneho zamerania. Studenti ekonomickeho zamerania viac uvazuju v suvislosti so zamestnanim o stalom prijme, kariernom raste, socialnom postaveni, zodpovednosti, studenti technickeho zamerania preferuju istotu zamestnania a podobne ako studenti z vidieka skor nekomplikovanu pracu, nie prilis vela prace, pracu bez stresu a dostatok volneho casu pre seba, rodinu a priatelov.

Zistili sme, ze len 10,4 % studentov na predlozenej skale vyjadrilo rozhodny zaujem o vlastne podnikanie--tento pocet sa nam javi ako nizky. Este viac nas prekvapilo, ze o vlastne podnikanie maju len maly zaujem studenti ekonomickeho zamerania. Tu vidime rezervy v ramci vyucovacieho procesu na vysokych skolach--viac motivovat studentov k tomu, aby uvazovali nielen o ziskani zamestnania u niekoho, vo firme, podniku ci organizacii, ale aj o vytvoreni podmienok pre vlastne podnikanie. To si vsak vyzaduje, aby vysokoskolska priprava zahrnovala nielen teoreticke informacie potrebne pre vlastne podnikanie, ale poskytovala aj priestor (na baze dobrovolnosti) na ziskanie praktickych zrucnosti nevyhnutnych pre podnikanie. Zistili sme sice, ze preferencie studentov uvazujucich o vlastnom podnikani su ine ako preferencie studentov neuvazujucich o podnikani, myslime si vsak, ze vo veku adolescencie je este mozne ovplyvnovat a formovat niektore postoje mladych ludi. Postoje k praci a jej vykonavaniu k nim zaradujeme. Podla zisteni E. Autio, R. H. Keeley, M. Klofsten, G. C. Parker, M. Hay [3, s. 153] postoje studentov k podnikaniu a vnimana kontrola spravania (podia Ajzenovho modelu) najviac ovplyvnuju zamer podnikat.

Ako ukazal nas vyskum, vysokoskolski studenti vidia a uvedomuju si vyhody aj nevyhody vlastneho podnikania. Vo vlastnom podnikani vidia hlavne moznost sebarealizacie, vyuzitia vlastnej tvorivosti, samostatnosti, aktivity, moznost realizovat svoje sny, ale najma mat zodpovednost. Aj tu sme zistili statisticky vyznamne rozdiely medzi nazormi studentov ekonomickeho a technickeho zamerania, muzmi a zenami a respondentmi z mesta a vidieka. Studenti ekonomickych fakult spajaju s podnikanim viac prace, stresu, rizika, ale na druhej strane maju aj vyraznejsie ocakavania pokial ide o zarobok, samostatnost, moc, vyuzitie vlastnej tvorivosti a podnetnosti prace. Rozdielne hodnotia prinosy z podnikania aj zeny a muzi. Zeny ocakavaju najma vela prace, muzi sa podnikanim snazia stat clenom uznavanej socialnej vrstvy, pracovat pre spolocnost a realizovat svoje sny. Prinosy z podnikania hodnotia rozdielne aj studenti z mesta a z vidieka--mestski studenti sice predpokladaju viac prace, stresu, narocnejsiu pracu, zodpovednost, ale aj viac uzitkov z podnikania: odmeny, samostatnost, moznost vyuzit tvorivost, realizovat svoje sny a na celom procese sa aktivne zucastnovat.

Podnikanie nie je jednoduchou zalezitostou. Spaja sa s mnohymi aktivitami, ktore si vyzaduju okrem vedomosti z oblasti podnikania aj istu osobnostnu vybavu. Medzi dolezitymi osobnostnymi vlastnostami nemoze chybat primerana sebadovera. Z nasho vyskumu vyplynulo, ze studenti, ktori uvazuju o vlastnom podnikani pozitivnejsie hodnotia svoje schopnosti pre podnikanie (Spearmanov korelacny koeficient r=0,457 p=0,000).

Prekvapilo nas, ze sme nezistili suvislost medzi podnikanim rodicov a deti, co sme ocakavali na zaklade zahranicnych vyskumov, podla ktorych prvotne skusenosti s rodinnym podnikanim pozitivne asociuju s umyslom podnikat [4, s. 1095], [7, s. 408].

Tesnejsi vztah sme zistili medzi uspesnostou rodicov-podnikatelov a tendenciou podnikat. Vzor uspesneho rodica-podnikatela je zrejme silnym stimulom k zamyslaniu sa deti o svojej moznej podnikatelskej kariere.

Vyskum, ktory sme realizovali povazujeme za sondu do problematiky podnikania mladych ludi v nasich podmienkach, impulz pre dalsi vyskum faktorov (objektivnych aj subjektivnych), ktore ovplyvnuju zamer cloveka venovat sa podnikaniu.

Prispevok vznikol ramci projektu VEGA 1/0795/08 s nazvom Potencial mladych ludi v podnikatelskom prostredi na Slovensku i v sirsom europskom regione a moznosti jeho vyuzitia.

Literatura

[1] AJZEN, I. Theory of Planned Behaviour [online]. 2007. [cit. 2009-10-12]. Dostupne z: <www.people.unmass.edu/aizen/tpbdiad.html>.

[2] ATHAYDE, R. Measuring Enterprise Potential in Young People. Entrepreneurship: Theory and Practice. 2009, roc. 33, c. 2, s. 481-500. ISSN 1540-6520.

[3] AUTIO, E.; KEELEY, R. H.; KLOFSTEN, M.; PARKER, G. C.; HAY, M. Entrepreneurial Intent among Students in Scandinavia and in the USA. Enterprise and Innovation Management Studies. 2001, roc. 2, c. 2, s. 145-160. ISSN 1463-2446.

[4] CARR, J. C., SEQUEIRA, J. M. Prior Family Business Exposure as Intergenerational Influence and Entrepreunerial Intent: A Theory of Planned Behavior Approach. Journal of Business Research. 2007 roc. 60, c. 10, s. 1090-1098. ISSN 0148-2963.

[5] Entrepreneurship Survey of the EU (25 Member States). United States, Iceland and Norway [online]. Eurobarometer, 2007. [cit. 2009-09-30]. Dostupne z: <http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_192_sum_en.pdf>.

[6] FAIRLIE, R. W. Entrepreneurship and Earnings among Young Adults from Disadvantaged Families. Small Business Economics. 2005, roc. 25, c. 3, s. 223-236. ISSN 1573-0913.

[7] GUPTA, V., K.; TURBAN, D., B.; WASTI, S., A.; SIKDAR, A. The Role of Gender Stereotypes in Perceptions of Entrepreneurs and Intentions to Become an Entrepreneur. Entrepreneurship: Theory and Practice. 2009, roc. 33, c. 2, s. 397-417. ISSN 1540-6520.

[8] HEWSTONE, M., STROEBE, W. Socialni psychologie. Praha: Portal, 2006. ISBN 80-7367-092-5.

[9] KICKUL. J.; GUNDRY, L. K.; BARBOSA, S. D.; WHITCANACK, L. Intuition Versus Analysis? Testing Differential Models of Cognitive Style on Entrepreneurial Self-Efficacy and the New Venture Creation Process. Entrepreneurship: Theory and Practice. 2009, roc. 33, c. 2, s. 439-453. ISSN 1540-6520.

[10] KOLLARIK, T. a kol. Socialna psychologia. Bratislava: UK, 2004. ISBN 80-223-1841-8.

[11] KUPKOVIC, M. a kol. Podnikove hospodarstvo. Bratislava: Sprint, 2001. ISBN 8088848-77-6.

[12] LINAN, F., CHEN, Y. Development and Cross-Culturl Applictions of a Specific Instrument to Measure Entrepreneurial Intensions. Entrepreneurship: Theory and Practice. 2009, roc. 33, c. 3, s. 593-617. ISSN 1540-6520.

[13] MARASOVA, J., ONDERUFOVA, Z. Intelektualny kapital ako predpoklad rozvoja podnikatelskeho potencialu. Wspolczesne Wyzwania Wobec Zarzadzania. Katovice: Uniwersytet Slaski w Katowicach, 2009, s. 399-405. ISBN 978-83913962-6-1.

[14] ROBERTS, K. Mladez v procesoch europskej integracie. Podnikanie a nezamestnanost mladeze v statoch Europskej unie a v asociovanych krajinach. Sociologia. 2002, roc. 34, c. 1, s. 37-46. ISSN 0049-1225.

[15] SCHJOEDT, L. Enrepreneurial Job Characteristics: An Examination of Their Effect on Entrepreneurial Satisfaction. Entrepreneurship: Theory and Practice. 2009, roc. 33, c. 3, s. 619-644. ISSN 1540-6520.

[16] SEDLAK, M. Podnikova ekonomika. Bratislava: Elita, 1995. ISBN 80-85323-73-7.

[17] THOMPSON, E. R. Individual Entrepreneurial Intent: Construct Clarification and Development of an Internationally Reliable Metric. Entrepreneurship: Theory and Practice, 2009, roc. 33, c. 3, s. 669-694. ISSN 1540-6520.

[18] Zakon c. 513/1991 Zb. z 5. novembra 1991 Obchodny zakonnik.

doc. PhDr. Marta Fleskova, CSc.

Univerzita M. Bela v Banskej Bystrici

Ekonomicka fakulta

Katedra ekonomie

mfleskova@pdf.umb.sk

Ing. Barbora Babiakova, PhD.

Univerzita M. Bela v Banskej Bystrici

Ekonomicka fakulta

Katedra ekonomie

barbora.babiakova@umb.sk

RNDr. Gabriela Nedelova, PhD.

Univerzita M. Bela v Banskej Bystrici

Ekonomicka fakulta

Katedra kvantitativnych metod a informacnych

systemov

gabriela.nedelova@umb.sk

Doruceno redakci: 11. 11. 2009

Recenzovano: 18. 1. 2010, 10. 3. 2010

Schvaleno k publikovani: 18. 1. 2011
Tab. 1: Deskriptivna statistika premennych dolezitych
pre profesionalny zivot z pohl'adu studentov (N=298)

       Preferencie
       v pracovnom           Aritmeticky   Standardna
Por.   zivote                  priemer      odchylka    Min.   Max.

1.     Mat zaujimavu pracu      2,36         1,104       -1     9

2.     Mat prilezitost          2,26         1,183       -2     9
       karierneho rastu

3.     Mat volny cas na         2,23         1,265       -2     9
       oddych, rodinu a
       priatelov

4.     Realizovat               2,07         0,937       -2     3
       svoje sny

5.     Mat istotu               2,01         1,187       -3     9
       zamestnania

6.     Mat staly prijem         1,87         1,345       -2     9

7.     Mat vysoky zarobok       1,85         1,180       -3     9

8.     Vyuzivat vlastnu         1,82         1,055       -2     3
       tvorivost

9.     Dostavat odmeny          1,71         1,637       -2     9

10.    Mat podnetne             1,56         1,132       -2     3
       zamestnanie

11.    Nemat tresujucu          1,39         1,668       -3     9
       pracu

12.    Robit nieco              1,36         1,137       -3     3
       uzitocne
       pre spolocnost

13.    Byt samostatny           1,31         1,178       -3     3
       v praci

14.    Zucastnovat sa na        1,21         1,202       -3     3
       celom procese

15.    Mat zopovednost          1,14         1,359       -2     9

16.    Byt sam sebe sefom       1,11         1,584       -3     9

17.    Denne pracovat           0,95         1,601       -3     9
       s ludmi

18.    Mat moc                  0,87         1,464       -3     9

19.    Patrit k uznavanej       0,63         1,510       -3     9
       socialnej vrstve

20.    Preberat riziko          0,17         1,774       -3     9

21.    Nemat prilis             0,01         1,861       -3     9
       vela prace

22.    Mat jednoduchu,          -0,41        1,691       -3     9
       nekomplikovanu
       pracu

23.    Nemat vela              -0,44        1,671       -3     9
       zodpovednosti

Zdroj: vlastne spracovanie

Tab. 2: Vyznamne rozdiely v premennych dolezitych pre
profesionalny zivot z hladiska rodu, bydliska a studijneho
zamerania (ekonomicke, technicke) (N=298)

Premenne                         Rod         Studijne zameranie

                       M-W U test     P     M-W U test     P

Mat' istotu              9524,0     0,029    10450,0     0,407
zamestnania

Mat' staly prijem       10156,5     0,331     8600,5     0,001

Nemat' prilis vel'a      9785,5     0,119     7781,0     0,000
prace

Nemat' stresujucu       10180,5     0,210     8673,0     0,001
pracu

Mat' volny cas na        9979,0     0,150     8456,5     0,000
oddych, rodinu a
priatel'ov

Mat' jednoduchu,        10775,0     0,423     7808,5     0,000
nekomplikovanu pracu

Nemat' vel'a            10762,0     0,457     7685,0     0,000
zodpovednosti

Preberat' riziko         9186,5     0,025    10493,0     0,661

Denne pracovat's         8771,0     0,002     9509,5     0,036
lud'mi

Byt' clenom              9139,5     0,007     8645,5     0,001
socialneho
prostredia

Dostavat' odmeny         8997,0     0,021    10051,5     0,438

Mat' vysoky zarobok     10601,0     0,374    10762,0     0,707

Mat' prilezitost'        9630,0     0,045     8175,0     0,000
karierneho rastu

Mat' podnetne           10781,0     0,393    10325,0     0,238
zamestnanie

Mat' zaujimavu pracu     9331,5     0,020     8997,0     0,005

Byt' samostatny v       10312,5     0,171    11149,5     0,972
praci

Byt si sam sebe          9771,5     0,084     8519,5     0,001
sefom

Mat' zodpovednost'       9993,0     0,135     9609,0     0,050

Mat' moc                10838,0     0,461    11099,5     0,999

Realizovat' svoje        9584,5     0,023    10556,0     0,378
sny

Vyuzivat' vlastnu       10707,5     0,345    10780,0     0,578
tvorivost'

Zucastnovat' sa v       10171,5     0,120    10632,5     0,450
celom procese

Robit' nieoo             9037,5     0,003    10931,0     0,733
uzitocne pre
spoloc-nost'

Premenne                     Bydlisko

                       M-W U test     P

Mat' istotu              8925,0     0,341
zamestnania

Mat' staly prijem        8819,5     0,276

Nemat' prilis vel'a      6892,0     0,000
prace

Nemat' stresujucu        7860,0     0,026
pracu

Mat' vol'ny oas na       7880,5     0,024
oddych, rodinu a
priatel'ov

Mat' jednoduchu,         6417,5     0,000
nekomplikovanu pracu

Nemat' vel'a            6627,0     0,000
zodpovednosti

Preberat' riziko         8351,5     0,149

Denne pracovat's         8600,5     0,190
lud'mi

Byt' clenom              7470,0     0,004
socialneho
prostredia

Dostavat' odmeny         7821,5     0,054

Mat' vysoky zarobok      8533,0     0,168

Mat' prilezitost'        7258,5     0,001
karierneho rastu

Mat' podnetne            9008,0     0,319
zamestnanie

Mat' zaujimavu pracu     8193,5     0,063

Byt' samostatny v        9032,5     0,339
praci

Byt si sam sebe          7356,5     0,002
sefom

Mat' zodpovednost'       8639,5     0,230

Mat' moc                 9197,5     0,466

Realizovat' svoje        8816,0     0,221
sny

Vyuzivat' vlastnu        8780,5     0,203
tvorivost'

Zuoastnovat' sa v        9116,0     0,384
celom procese

Robit' nieco             7044,5     0,000
uzitocne pre
spoloc-nost'

Zdroj: vlastne spracovanie

Tab. 3: Statisticky vyznamne korelacne vztahy medzi zamerom
podnikat a preferenciami v profesionalnom zivote (N=298)

Preferencie v
profesionalnom zivote         r       P

mat' istotu zamestnania   -0,128   0,027
mat' zaujimavu pracu       0,115   0,047
byt' samostatny v praci    0,186   0,001
byt' sam sebe sefom        0,342   0,000
mat' zodpovednost'         0,142   0,014
mat' moc                   0,222   0,000
realizovat' svoje sny      0,191   0,001

Zdroj: vlastne spracovanie

Tab. 4: Deskriptivna statistika premennych--prinosov
z vlastneho podnikania z pohl'adu
studentov (N=298)

Por.   Ocakavania             Aritmeticky   Standardna   Min.   Max.
                                priemer      odchylka

1.     Mat' zodpovednost'        1,803        1,460       -3     9

2.     Vyuzivat' vlastnu         1,686        1,327       -3     3
       tvorivost'

3.     Byt' si sam sebe          1,559        1,681       -3     3
       sefom

4.     Byt samostatny v          1,508        1,625       -3     9
       praci

5.     Zucastnovat' sa v         1,495        1,401       -3     3
       celom procese

6.     Realizovat svoje sny      1,492        1,432       -3     9

7.     Mat' zaujimavu pracu      1,415        1,364       -3     9

8.     Mat' moc                  1,258        1,521       -3     9

9.     Denne pracovat' s         1,201        1,624       -3     9
       l'udmi

10.    Mat' podnetne             1,137        1,478       -3     9
       zamestnanie

11.    Mat' prilezitost'         0,997        1,430       -3     3
       karierneho rastu

12.    Robit nieco uzitocne      0,880        1,411       -3     3
       pre spolocnost'

13.    Dostavat' odmeny          0,809        1,817       -3     9

14.    Mat vysoky zarobok        0,746        1,354       -3     3

15.    Patrit' k uznavanej       0,699        1,332       -3     3
       socialnej vrstve

16.    Mat' istotu               0,696        1,785       -3     9
       zamestnania

17.    Preberat' riziko          0,615        2,009       -3     9

18.    Mat' staly prijem         0,502        1,674       -3     3

19.    Mat' vol'ny cas na        0,090        1,869       -3     9
       oddych, rodinu a
       priatelov

20.    Nemat' stresujucu        -0,542        1,951       -3     9
       pracu

21.    Mat' jednoduchu,         -0,712        1,753       -3     9
       nekomplikovanu pracu

22.    Nemat' prilis vel'a      -0,813        1,855       -3     9
       prace

23.    Nemat' vel'a             -1,077        1,999       -3     9
       zodpovednosti

Zdroj: vlastne spracovanie

Tab. 5: Vyznamne rozdiely v premennych--prinos z podnikania
z hladiska rodu,  bydliska a studijneho zamerania
(ekonomicke, technicke) (N=298)

                                                 Rod

                                           M-W          P
Premenne                                 U test

Mat' istotu zamestnania                  10933,5       0,948
Mat' staly prijem                        10165,5       0,261
Nemat' prilis vel'a prace                 8790,5       0,003
Nemat' stresujucu pracu                   9310,0       0,022
Mat' vol'ny oas na oddych,                9985,5       0,173
  rodinu a priatel'ov
Mat' jednoduchu,                          9866,0       0,124
  nekomplikovanu pracu
Nemat' vel'a zodpovednosti               10724,0       0,722
Preberat' riziko                         10178,5       0,270
Denne pracovat' s l'udmi                  9408,0       0,028
Byt' clenom socialneho prostredia         9582,0       0,050
Dostavat' odmeny                         10966,5       0,984
Mat' vysoky zarobok                      10566,0       0,564
Mat' prilezitost' karierneho rastu       10347,5       0,380
Mat' podnetne zamestnanie                10786,0       0,788
Mat' zaujimavu pracu                     10052,0       0,194
Byt' samostatny v praci                  10255,0       0,311
Byt si sam sebe sefom                    10222,0       0,282
Mat' zodpovednost                         9964,5       0,149
Mat' moc                                  9985,5       0,166
Realizovat' svoje sny                     8288,5       0,000
Vyuzivat' vlastnu tvorivost'              9843,5       0,109
Zucastnovat' sa v celom procese           9927,5       0,141
Robit nieco uzitocne pre spolocnost'      9560,0       0,048

                                        Studijne zameranie

                                           M-W          P
Premenne                                 U test

Mat' istotu zamestnania                  10814,0      0,0624
Mat' staly prijem                        10796,5       0,606
Nemat' prilis vel'a prace                 7852,5       0,000
Nemat' stresujucu pracu                   9258,0       0,009
Mat' vol'ny oas na oddych,               10835,0       0,645
  rodinu a priatel'ov
Mat' jednoduchu,                          9433,5       0,018
  nekomplikovanu pracu
Nemat' vel'a zodpovednosti                7814,0       0,000
Preberat' riziko                          9538,5       0,026
Denne pracovat' s 'udmi                   8810,0       0,001
Byt' olenom socialneho prostredia         9247,5       0,008
Dostavat' odmeny                          9435,0       0,017
Mat' vysoky zarobok                       9370,0       0,013
Mat' prilezitost' karierneho rastu        9817,5       0,063
Mat' podnetne zamestnanie                 9069,0       0,004
Mat' zaujimavu pracu                      8594,0       0,000
Byt' samostatny v praci                   8816,0       0,001
Byt si sam sebe sefom                     8659,0       0,000
Mat' zodpovednost                         8825,5       0,001
Mat' moc                                  8342,5       0,000
Realizovat' svoje sny                     8999,0       0,003
Vyuzivat' vlastnu tvorivost'              8301,5       0,000
Zucastnovat' sa v celom procese           8473,5       0,000
Robit nieco uzitocne pre spolocnost'     10425,0       0,302

                                            Bydlisko

                                           M-W          P
Premenne                                 U test

Mat' istotu zamestnania                   9073,0       0,730
Mat' staly prijem                         8612,5       0,294
Nemat' prilis vel'a prace                 7215,5       0,001
Nemat' stresujucu pracu                   7650,5       0,012
Mat' vol'ny oas na oddych,                8397,5       0,171
  rodinu a priatel'ov
Mat' jednoduchu,                          8057,5       0,050
  nekomplikovanu pracu
Nemat' vel'a zodpovednosti                7842,5       0,025
Preberat' riziko                          8884,5       0,528
Denne pracovat' s l'udmi                  8480,0       0,206
Byt' clenom socialneho prostredia         8970,5       0,610
Dostavat' odmeny                          7651,5       0,012
Mat' vysoky zarobok                       9054,5       0,706
Mat' prilezitost' karierneho rastu        9051,5       0,703
Mat' podnetne zamestnanie                 8165,0       0,041
Mat' zaujimavu pracu                      8987,5       0,629
Byt' samostatny v praci                   7825,5       0,023
Byt si sam sebe sefom                     7748,0       0,015
Mat' zodpovednost                         7973,5       0,037
Mat' moc                                  8362,5       0,149
Realizovat' svoje sny                     7735,0       0,016
Vyuzivat' vlastnu tvorivost'              7162,0       0,001
Zucastnovat' sa v celom procese           6906,5       0,000
Robit nieco uzitocne pre spolocnost'      9101,5       0,760

Zdroj: vlastne spracovanie

Tab. 6 Statisticky vyznamne korelacne vztahy medzi
prinosmi (ocakavaniami) z vlastneho podnikania a
zamerom podnikat

Ocakavania z Podnikania                            r       P

mat' staly prijem                                0,185   0,001
nemat' prilis vel'a prace                        0,192   0,001
nemat' stresujucu pracu                          0,203   0,000
mat' vol'ny cas na oddych, rodinu a priatel'ov   0,228   0,000
mat' jednoduchu, nekomplikovanu pracu            0,131   0,023
nemat' vel'a zodpovednosti                       0,151   0,009
mat' prilezitost' karierneho rastu               0,143   0,013
mat' zaujimavu pracu                             0,115   0,048

Zdroj: vlastne spracovanie
COPYRIGHT 2011 Technical University of Liberec
No portion of this article can be reproduced without the express written permission from the copyright holder.
Copyright 2011 Gale, Cengage Learning. All rights reserved.

Article Details
Printer friendly Cite/link Email Feedback
Title Annotation:EKONOMIKA A MANAGEMENT
Author:Fleskova, Marta; Babiakova, Barbora; Nedelova, Gabriela
Publication:E+M Ekonomie a Management
Article Type:Report
Geographic Code:4E
Date:Jan 1, 2011
Words:7530
Previous Article:Benchmarking--methods of raising company efficiency by learning from the best-in-class.
Next Article:Market efficiency, thin trading and non-linear behaviour: emerging market evidence from Sri Lanka.
Topics:

Terms of use | Privacy policy | Copyright © 2021 Farlex, Inc. | Feedback | For webmasters