Printer Friendly

Attractiveness of Slovakia for selected segment of visitors/Atraktivnost slovenska pre vybrany segment navstevnikov.

Uvod

Urceniu miery atraktivnosti jednotlivych trhovych segmentov sa v marketingu venuje znacna pozornost. Zaujem odbornikov o zhodnotenie, do akej miery je pre urcity segment potencialnych zakaznikov atraktivna konkretna organizacia, resp. Uzemie a jeho ponuka je vsak mensi. Pritom prave na konkurencnom trhu je dolezite poznat, ci subjekty dokazu uputat pozornost potencialnych zakaznikov. To plati aj o trhu cestovneho ruchu, ktory je jednym zo zakladnych, a napriek otrasom svetoveho hospodarstva, prosperujucich odvetvi [13], [11].

1. Teoreticke vychodiska skumania atraktivnosti v cestovnom ruchu

Encyklopedia marketingu [12, s. 68] pojem atraktivnost vysvetluje ako schopnost pritiahnut vacsie alebo mensie mnozstvo zakaznikov. Atraktivnost cieloveho miesta cestovneho ruchu pritom predstavuje konkurencnu vyhodu uzemia, ktore disponuje potencialom cestovneho ruchu, resp. je sposobile poskytnut podmienky na rozvoj cestovneho ruchu. Vyjadruje jeho pritazlivost vo vztahu k rozhodovaniu navstevnikov v cestovnom ruchu o cieli ich cestovania a pobytu.

Domaca literatura [17], [15], [9], [10], [3], [4], [1], [14] chape atraktivnost cieloveho miesta cestovneho ruchu predovsetkym z pohladu ponuky a hodnoti ju na zaklade poctu, pestrosti, vyznamu a priestoroveho rozmiestnenia jednotlivych prvkov ponuky cestovneho ruchu. Zaujem domacej literatury o atraktivnost cieloveho miesta najma z pohladu ponuky je mozne vysvetlit tym, ze do roku 1989 sa na Slovensku v podmienkach centralne planovanej ekonomiky uplatnovali standardy (normativy) vybavenosti uzemia. Tieto urcovali aj minimalnu kapacitu ubytovacich, pohostinskych a dalsich zariadeni cestovneho ruchu vzhladom na pocet obyvatelov cieloveho miesta. Dopyt po sluzbach tychto zariadeni nebol urcujuci.

Pristupy ku skumaniu atraktivnosti cieloveho miesta cestovneho ruchu, ktore ponuka dostupna zahranicna literatura su heterogenne. Obsahovo--kauzalnou analyzou sme vymedzili styri zakladne pristupy k hodnoteniu atraktivnosti cieloveho miesta--geograficky a prezentacny pristup, ktore su zamerane na ponuku, ekonomicky a perceptivny pristup, ktore su zamerane na dopyt. Geograficky a ekonomicky pristup umoznuju relativne objektivne hodnotenie atraktivnosti cieloveho miesta, prezentacny a perceptivny pristup predstavuju subjektivne hodnotenie. Ak skumame atraktivnost cieloveho miesta z objektivneho hladiska, mozeme ju sledovat v case. Ak ju hodnotime zo subjektivneho hladiska, mozeme ju vyhodnotit len k urcitemu okamihu.

Zahranicni autori, ktori uplatnuju geograficky pristup hodnotia atraktivnost cieloveho miesta cestovneho ruchu podobne ako domaca literatura z hladiska ponuky. Povazuju ju za pritahujucu silu generovanu atraktivitami daneho cieloveho miesta cestovneho ruchu, ktorej rozsah je mozne merat prostrednictvom objektivnych ukazovatelov [6].

Niektori zahranicni autori sa pri skumani atraktivnosti cieloveho miesta orientuju aj na ponuku subjektivne prezentovanu na relevantnom trhu prostrednictvom vybranych nastrojov komunikacie cieloveho miesta (kniznych turistickych sprievodcov). Prezentacny pristup ku skumaniu atraktivnosti cieloveho miesta zamerany na subjektivne hodnotenie ponuky pritom pouzili iba v kombinacii s inym [19].

Dalsi zahranicni teoretici, ktori si atraktivnost cieloveho miesta vysvetluju z hladiska dopytu, ju vyjadruju prostrednictvom udajov o vyuzivani cieloveho miesta a ekonomickom hodnoteni cestovneho ruchu v cielovom mieste. Privrzenci ekonomickeho pristupu k hodnoteniu atraktivnosti cieloveho miesta predpokladaju, ze realizovany dopyt je prejavom skutocneho zaujmu o cielove miesto. Podla tychto autorov je cielove miesto tym atraktivnejsie, cim viac navstevnikov ho navstivi, cim je ich pobyt v cielovom mieste dlhsi, vydavky vyssie ap.

Pocetna skupina zahranicnych autorov atraktivnost cieloveho miesta vnima ako "kombinaciu relativneho vyznamu individualnych uzitkov jednotlivcov a vnimanej schopnosti cieloveho miesta poskytnut individualne uzitky" [16 In 8, s. 25]. Skumaniu vnimanej atraktivnosti cieloveho miesta cestovneho ruchu musi podla teoretikov, ktori presadzuju perceptivny pristup nevyhnutne predchadzat identifikacia vah kriterii, ktore podla vybranej cielovej skupiny najviac ovplyvnuju pritazlivost uzemia vo vztahu k rozhodovaniu o cieli ich cestovania a pobytu.

Niektori autori sa pokusili o prepojenie tychto pristupov do jedneho viacrozmerneho hladiska, resp. o spojenie skumania atraktivnosti cieloveho miesta z perspektivy ponuky aj dopytu. Piperoglou [18], Ferrario [5] a Formica [6] spojili dva subjektivne zamerane pristupy ku skumaniu atraktivnosti cieloveho miesta (prezentacny a perceptivny pristup), Caccomo a Solonandrasana [2] navrhli spojenie objektivne zameraneho ekonomickeho a geografickeho pristupu ku skumaniu atraktivnosti cieloveho miesta. Doteraz navrhnute viacrozmerne pristupy ku skumaniu atraktivnosti cieloveho miesta vsak nepovazujeme za dostatocne. Napriek tomu sa stotoznujeme s nazorom, ze atraktivnost cieloveho miesta je potrebne skumat z hladiska ponuky aj dopytu, pricom rozhodujuci je predovsetkym dopyt. V tejto suvislosti pokladame za najvystiznejsiu modifikaciu definicii atraktivnosti cieloveho miesta Gucika et al. [7] a autorov Hu, Ritchie [8]. Atraktivnost cieloveho miesta mozno podla nas vymedzit ako schopnost cieloveho miesta vzbudit zaujem, pritiahnut navstevnikov a uspokojit ich dopyt.

2. Ciel, material a metodika skumania

Cielom state je preskumat a zhodnotit subjektivne hodnotenu atraktivnost Slovenska (t. j. atraktivnost na zaklade prezentacneho a perceptivneho pristupu) pre vybrany segment navstevnikov.

V nasom pripade pojde o europsky frankofonny trh cestovneho ruchu. Tvoria ho staty zapadnej a strednej Europy, ktorych jazykom (jedinym uradnym alebo koexistujucim s ostatnymi narodnymi jazykmi) je francuzsky jazyk. Belgicko, Francuzsko, Luxembursko a Svajciarsko su vysielajucimi statmi s vysokou zivotnou urovnou a intenzitou cestovania, t. j. trhom s vysokym potencialom. Obyvatelia europskych frankofonnych statov su sebavedomi individualisti. Su hrdi na krajiny, v ktorych ziju a potrpia si na gastronomiu. Dominantnym motivom ich cestovania je oddych. Pri vybere ciela ich cestovania a pobytu sa casto spoliehaju na odporucania tych, ktori cielove miesto uz navstivili, ako aj na internet. Cestuju najma v lete, do europskych krajin, a to predovsetkym vlastnym automobilom alebo letecky. Navstevuju najma susedne staty. Cast Belgicanov a Francuzov dava prednost aj relativne neznamym cielovym mies-tam, vyzaduju vsak o nich dostatok informacii. Kym Belgicania v dlhodobom cestovnom ruchu preferuju hory, Francuzi naopak mesto. Vydavky obyvatelov frankofonnych krajin na cestovny ruch su pomerne vysoke, doraz vsak kladu na priaznivy vztah kvality a ceny poskytnutych sluzieb. Cestu si zvyknu organizovat individualne, pri cestovani do zahranicia sa ale niektori radsej spolahnu na sluzby cestovnych kancelarii, ktore im umoznia porovnat ceny pobytu v roznych cielovych miestach. Cestuju najma mladi ludia bez zavazkov. Na rozdiel od Slovenska vsak nie je ani cestovanie seniorov z europskych frankofonnych statov nicim vynimocnym.

Pri skumani atraktivnosti Slovenska ako cielovej krajiny cestovneho ruchu na zaklade prezentacneho pristupu budeme vychadzat zo sekundarnych zdrojov udajov--vybranych nositelov informacii o ponuke cielovych miest dostupnych vo francuzskom jazyku. Zameriame sa na webove stranky, kniznych turistickych sprievodcov a tlacene propagacne materialy narodnej marketin-govej organizacie cestovneho ruchu (Slovenskej agentury pre cestovny ruch), ktore pokladame pre potencialnych navstevnikov Slovenska za najdostupnejsie.

Prvym miestom, kde je mozne ziskat informacie o cielovom mieste su internetove vyhladavace, ktore zobrazuju odkazy na relevantne webove stranky. Budeme preto skumat informacnu hodnotu webovych stranok, ktore sa po zadani klucovych slov zodpovedajucich pravdepodobnemu vyhladavaniu potencialnych navstevnikov Slovenska k 15. septembru 2009 ("Slovaquie", "sejour en Slovaquie", "voyage en Slovaquie", "tourisme en Slovaquie", resp. "Slovensko", "pobyt na Slovensku", "cesta na Slovensko", "cestovny ruch na Slovensku") prostrednictvom najpouzivanejsieho internetoveho vyhladavaca Google zobrazia na prvych 20. miestach.

Pri vybere kniznych turistickych sprievodcov ako nositelov informacii o cielovych miestach sme pozornost zamerali na sprievodcov o Slovensku dostupnych v tradicnych a elektronickych knihkupectvach na europskom frankofonnom trhu. Druhotnym kriteriom ich vyberu bol vydavatel a rok vydania. Vybrali sme najnovsie knizne publikacie z edicii Le guide du routard, Lonely planet a Petit fute.

Rovnako sme skumali informacnu hodnotu tlacenych propagacnych materialov Slovenskej agentury pre cestovny ruch, ktore mala narodna marketingova organizacia cestovneho ruchu k dispozicii pre potencialnych frankofonnych navstevnikov Slovenska k 15. septembru 2009 (TOP Slovaquie, Le meilleur de la Slovaquie, Chateaux forts, chateaux et manoirs en Slovaquie, Monuments UNESCO en Slovaquie, Panorama de Slovaquie, Musees en plein air).

Pri posudzovani informacnej hodnoty nositelov informacii o ponuke cieloveho miesta cestovneho ruchu (webovych stranok, kniznych turistickych sprievodcov, tlacenych propagacnych materialov) sme upriamili pozornost na vybrane kriteria atraktivnosti pouzite pri skumani atraktivnosti cieloveho miesta podla perceptivneho pristupu. Dovodom bola snaha dosiahnut porovnatelnost udajov. Na Likertovej skale 1-5 (1--nedostatocna, 5--vysoka schopnost) sme subjektivne hodnotili, do akej miery sa Slovensko prezentuje ako cielova krajina cestovneho ruchu schopna uspokojit dopyt francuzsky hovoriacich navstevnikov, ktore sa viazu na jednotlive kriteria.

Zohladnili sme pritom dostupnost (vahy) jednotlivych nositelov informacii o ponuke cieloveho miesta. Vaham sme priradili hodnoty 1-5 (1--nizka dostupnost, 5--vysoka dostupnost). Kriteria vah sme pritom stanovili v zavislosti od druhu nositela informacie. V pripade webovych stranok islo o poradie zobrazenia odkazu na stranku na internetovom vyhladavaci s predpokladom, ze so zvysujucim sa poradim umiestnenia odkazu na webovu stranku klesa ochota jej prezerania. Prvym dvom strankam v poradi sme pridelili hodnotu 5, tretej a stvrtej stranke hodnotu 4, piatej a siestej hodnotu 3, siedmej a osmej hodnotu 2, deviatej az dvadsiatej hodnotu 1. Predpokladali sme, ze dostupnost kniznych turistickych sprievodcov z predpokladu, ze s rastucou cenou sprievodcu klesa moznost jeho kupy. Kniznej publikacii s predajnou cenou do 10 [euro] sme pridelili hodnotu 5, ak predajna cena sprievodcu bola od 10 [euro] do 15 [euro], pridelili sme mu hodnotu 4, ak bola od 15 [euro] do 20 [euro] hodnotu 3, ak bola 20 [euro] az 25 [euro] hodnotu 2 a sprievodcovi, ktoreho cena prevysila 25 [euro] sme pridelili hodnotu 1. Predpokladali sme, ze dostupnost tlacenych propagacnych materialov je dana existenciou zahranicneho zastupenia narodnej marketingovej agentury cestovneho ruchu na danom trhu, v nasom pripade na trhu europskych frankofonnych krajin (mestsky stat Monako sme pritom vzhladom na jeho velkost nebrali do uvahy). Ak by toto zastupenie existovalo vo vsetkych frankofonnych krajinach, tlacenym propagacnym materialom by sme pridelili hodnotu 5, ak by existovalo len v troch krajinach, pridelili by sme im hodnotu 4, ak v dvoch krajinach hodnotu 3, ak v jednej krajine hodnotu 2 a ak by neexistovalo v ziadnej krajine hodnotu 1.

Atraktivnost Slovenska ako cielovej krajiny cestovneho ruchu podla prezentacneho pristu-pu potom vypocitame podla nami navrhnuteho vzorca:

[MATHEMATICAL EXPRESSION NOT REPRODUCIBLE IN ASCII]. (1)

kde [ua.sub.PZ] je uroven atraktivnosti cieloveho miesta cestovneho ruchu podla prezentacneho pristupu,

[PS.sub.CM]--prezentacia schopnosti cieloveho miesta uspokojit dopyt potencialnych navstevnikov pre kriterium i,

n--pocet hodnotenych kriterii i,

[V.sub.i]--vaha, resp. dostupnost nositela informacie j o ponuke cieloveho miesta,

m--pocet nositelov informacie o ponuke cieloveho miesta j,

[PS.sub.CMI.sup.*]--prezentacia schopnosti idealneho cieloveho miesta uspokojit dopyt potencialnych navstevnikov pre kriterium i, pricom [PS.sub.CMI.sup.*] =5 (hod-nota prezentacie cieloveho miesta schopneho vysoko uspokojit dopyt potencialnych navstevnikov pre kriterium i),

[V.sup.*.sub.J]--vaha, resp. dostupnost nositela informacie j o ponuke idealneho cieloveho miesta, [V.sup.*.sub.j] ma pre propagacne materialy hodnotu 5 (hodnota vysokej dostupnosti nositela informacie o ponuke cieloveho miesta), pre webove stranky a kniznych turistickych sprievodcov sa rovna hodnote [V.sub.j] (nie je mozne dosiahnut, aby sa vsetky webove stranky prostrednictvom vyhladavaca zobrazili na prvom, resp. druhom mieste, ani ovplyvnovat cenu kniznych publikacii autonomnych vydavatelstiev).

Ide o percentualne vyjadrenie, do akej miery zodpoveda atraktivnost prezentacie daneho cieloveho miesta cestovneho ruchu hodnoteniu atraktivnosti prezentacie idealneho cieloveho miesta. Ak prepocitame bodove hodnotenie na stupnici 1-5 na percentualne hodnotenie, potom mozno hodnoty ukazovatela urovne atraktivnosti cieloveho miesta podla prezentacneho pristupu slovne interpretovat podla tabulky 1.

Pri skumani atraktivnosti Slovenska na zaklade perceptivneho pristupu (zameraneho na potencialny dopyt) vychadzame z primarnych zdrojov udajov. Pri ich ziskavani sme pouzili metodu opytovania prostrednictvom dotaznika. Kedze z financnych, casovych, fyzickych a dalsich dovodov by nebolo mozne ziskat reprezentativnu vzorku obyvatelov europskych frankofonnych statov, oslovili sme odbornikov cestovneho ruchu a sprostredkovatelov informacii o cielovych miestach z Belgicka, Francuzska, Luxemburska a Svajciarska, ktorych nazory povazujeme za mienkotvorne a schopne prezentovat postoje vybraneho trhu. Vyskumnu skupinu tvorilo 40 osob--styria odbornici (vysokoskolski ucitelia a vedecki pracovnici) a siesti sprostredkovatelia informacii o cielovych krajinach (novinari pisuci v cestovnom ruchu, cestovne kancelarie) z kazdeho statu. Komunikovali sme s nimi pocas siestich mesiacov--od novembra 2008 do aprila 2009.

Respondentov z vyskumnej skupiny sme najprv poziadali, aby urcili, ktore z kriterii, resp. atributov cielovej krajiny cestovneho ruchu najviac ovplyvnuju jej atraktivnost pre obyvatelov europskych frankofonnych statov. Ponukli sme im vybranych 27 kriterii pouzitych v predchadzajucich studiach zahranicnych autorov, ktore hodnotili na stupnici 1-5 (1--bezvyznamny, 5--rozhodujuci vplyv na atraktivnost cielovej krajiny cestovneho ruchu).

Respondenti zastupujuci europsky frankofonny trh zaroven na Likertovej skale 1-5 (1--nedostatocna, 5--vysoka schopnost) hodnotili, do akej miery je Slovensko ako cielova krajina cestovneho ruchu schopne uspokojit potreby navstevnikov z europskych frankofonnych statov, ktore sa viazu na jednotlive kriteria.

Atraktivnost Slovenska ako cielovej krajiny cestovneho ruchu na zaklade perceptivneho pristupu sme potom vyjadrili ako sucin vah kriterii a schopnosti Slovenska uspokojit potreby potencialnych navstevnikov suvisiace s danymi kriteriami podla vzorca, ktory vo svojej studii pouzili autori Hu, Ritchie [8, s. 29].

[A.sub.CM] = [n.summation over (i=1)] ([V.sub.i] x [S.sub.cmi]), (2)

kde [A.sub.CM] je atraktivnost cieloveho miesta, [V.sub.j]--vaha, resp. vyznam kriteria i pri hodnoteni atraktivnosti cieloveho miesta,

[S.sub.CMi]--vnimanie schopnosti cieloveho miesta uspokojit potreby potencialnych navstevnikov pre kriterium i,

n--pocet kriterii.

Kedze vysledkom je absolutne cislo, ktore by malo vypovedaciu schopnost len pri porovnani atraktivnosti Slovenska, resp. Ceska s dalsimi cielovymi krajinami cestovneho ruchu, navrhli sme ukazovatel urovne atraktivnosti podla perceptivneho pristupu uap:

uap = [A.sub.CM]/[A.sub.CM.sup.*] x 100, (3)

kde [ua.sub.pz] je uroven atraktivnosti cieloveho miesta podla perceptivneho pristupu,

[A.sub.CM]--atraktivnost cieloveho miesta vypocitana podla vzorca 2,

[A.sub.CM.sup.*]--idealna atraktivnost cieloveho miesta vypocitana ako sucin vah kriterii [V.sub.i] a maximalnej hodnoty na zvolenej stupnici hodnotenia vnimanej schopnosti cieloveho miesta uspokojit potreby potencialnych navstevnikov pre kriterium i.

Ide o percentualne vyjadrenie toho, do akej miery zodpoveda atraktivnost daneho cieloveho miesta cestovneho ruchu hypotetickemu hodnoteniu idealneho cieloveho miesta pre vybranu skupinu respondentov (pri zachovani jednotlivych vah kriterii). Hodnoty ukazovatela urovne atraktivnosti cieloveho miesta na zaklade perceptivneho pristupu interpretujeme podla tabulky 1.

Pri spracovani ziskanych dat pouzijeme matematicko-statisticke metody s vyuzitim tabulkoveho procesora Excel a softveru SPSS 13.00, a to metody deskriptivnej statistiky (metody strednych hodnot, rozdelenia pocetnosti, indexove metody), binomicky test a Friedmanov test.

Pri spracovani state uplatnime viacere teoreticke metody vedeckej prace--analyzu a syntezu, indukciu a dedukciu, analogiu a komparaciu, abstrakciu a generalizaciu.

3. Dosiahnute vysledky

Subjektivne hodnotenu atraktivnost Slovenska pre vybrany segment navstevnikov skumame najprv z hladiska ponuky (na zaklade prezentacneho pristupu), nasledne z hladiska dopytu (na zaklade perceptivneho pristupu). Vysledky porovnavame a formulujeme zavery.

3.1 Atraktivnost Slovenska v cestovnom ruchu podla prezentacneho pristupu

Ako dokumentuje tabulka 2, Slovensko sa na webovych strankach, v kniznych turistickych sprievodcoch a propagacnych materialoch Slovenskej agentury pre cestovny ruch dostupnych vo francuzskom jazyku prezentuje ako cielova krajina cestovneho ruchu, ktora je schopna priemerne uspokojit potreby potencialnych navstevnikov z frankofonnych statov.

Kedze sme pri jednotlivych nositeloch informacii hodnotili len tie kriteria, o ktorych informuju, vzhladom na velky pocet kriterii a malo pozorovani sme nemohli pouzit Friedmanov test na zistenie poradia najpriaznivejsie prezentovanych kriterii. Podla strednych hodnot vsak je mozne konstatovat, ze hodnoteni nositelia informacii prezentuju Slovensko ako cielovu krajinu schopnu uspokojit predovsetkym potreby potencialnych navstevnikov z frankofonnych krajin suvisiace s jej primarnou ponukou.

Najpriaznivejsie pritom prezentuju tradicny sposob zivota Slovakov (odevy, obydlia, zvyky, tradicie, tradicnu vyrobu), architektonicke pamiatky (hrady, zamky, kastiele, palace, kurie, kostoly, klastory, kaplnky, technicke diela ap.) a prirodne krasy Slovenska (geomorfologicke pomery krajiny, floru a faunu, blizkost riek, jazier, mnozstvo mineralnych a termalnych pramenov, vodopadov, jaskyn ap.). Naopak, nositelia informacii relativne najmenej pozitivne informuju o spolocenskych predpokladoch Slovenska ako cielovej krajiny cestovneho ruchu.

Prezentaciu schopnosti Slovenska ako cielovej krajiny cestovneho ruchu uspokojit potreby navstevnikov z frankofonnych krajin viazuce sa na jednotlive kriteria sme vynasobili realnou vahou zodpovedajuceho nositela informacie a porovnali so sucinom prezentacie idealnej cielovej krajiny a idealnych vah. uroven atraktivnosti Slovenska ako cielovej krajiny pre navstevnikov z frankofonnych statov ua (po dosadeni do vzorca 1) dosiahla priemernu hodnotu 62,4 %, co znamena malu atraktivnost prezentacie Slovenska v porovnani s hodnotenim atraktivnosti prezentacie idealnej cielovej krajiny pre frankofonne staty.

V pripade webovych stranok bola hodnota urovne atraktivnosti Slovenska ako cielovej krajiny cestovneho ruchu podla prezentacneho pristupu pre frankofonne staty najvyssia (74,3 %-silna atraktivnost prezentacie Slovenska). Dovodom je, ze hodnoty idealnych vah su totozne s hodnotami realnych vah, a ze webove stranky, ktore neobsahovali informacie vztahujuce sa ku kriteriam atraktivnosti cieloveho miesta boli z hodnotenia vylucene.

Webove stranky poskytujuce relevantne informacie o Slovensku ako o cielovej krajine cestovneho ruchu boli pritom v mensine. Po zadani klucovych slov vo francuzskom jazyku "Slovensko", "pobyt na Slovensku", "cesta na Slovensko", "cestovny ruch na Slovensku" sa pocas nasho skumania prostrednictvom internetoveho vyhladavaca Google zobrazila webova stranka Slovenskej agentury pre cestovny ruch na prvych 20 miestach len v jednom pripade (po zadani slovneho spojenia "cestovny ruch na Slovensku"), oficialny centralny propagacno-informacny system cestovneho ruchu Slovenskej republiky na webovej stranke www.slovakia.travel sa nezobrazil vobec. Portal nie je dostupny vo francuzskom jazyku (zatial existuje len v slovenskom, anglickom, nemeckom, madarskom a polskom jazyku), francuzsky hovoriaci navstevnici portalu su preto presmerovani na webovu stranku Slovenskej agentury pre cestovny ruch. Jej vyraznym nedostatkom je neaktualnost, uvadzanie niektorych zmatocnych informacii, ako aj uvadzanie hypertextoveho prepojenia na webove stranky, ktore sa nedaju sa zobrazit alebo existuju len v slovenskom, eventualne v mensej miere anglickom jazyku. Slovenska agentura pre cestovny ruch sa z dovodu nedostatku financnych prostriedkov na aktualizaciu stranky vo francuzskom jazyku zamysla nad jej uplnym zrusenim, co povazujeme za nezmyselne riesenie.

O nieco mensia je hodnota [ua.sub.PZ] v pripade analyzovanych kniznych turistickych sprievodcov (65,3 %--mala atraktivnost prezentacie Slovenska). Napriek viacerym mylnym informaciam a neuplnym udajom knizni turisticki sprievodcovia prezentuju Slovensko vo vseobecnosti ako neznamu malu krajinu s peknou prirodou, na ktoru su jej obyvatelia hrdi.

Najnizsia hodnota [ua.sub.PZ] pripadla na tlacene propagacne materialy Slovenskej agentury pre cestovny ruch (17,8 %--velka neatraktivnost prezentacie Slovenska). Dovodom nizkej hodnoty urovne atraktivnosti Slovenska ako cielovej krajiny cestovneho ruchu podla prezentacneho pristupu pre frankofonne staty bola pritom pri tlacenych propagacnych materialoch ich nizka dostupnost (hodnota vahy--1) v porovnani s idealnou dostupnostou (hodnota idealnej vahy--5). Slovenska agentura pre cestovny ruch ako narodna marketingova organizacia cestovneho ruchu nema ani v jednej z frankofonnych krajin zriadene zahranicne zastupenie, ktore by zabezpecovalo a koordinovalo rozsev tlacenych propagacnych materialov o Slovensku. Pre porovnanie, Cesko ma zahranicne zastupenia v troch zo styroch europskych frankofonnych krajin.

Propagacne materialy dostupne vo francuzskom jazyku su len prekladom materialov v inych jazykoch, nezohladnuju poziadavky a vedomosti potencialnych navstevnikov Slovenska z frankofonnych statov. V tlacenych propagacnych materialoch Slovenskej agentury pre cestovny ruch absentuju informacie o polohe Slovenska, bezpecnosti navstevnikov a ich majetku, cenovej urovni, schopnosti miestnych obyvatelov komunikovat s navstevnikmi v cudzom jazyku, podnebi, dostupnosti informacii o Slovensku, informacie o dopravnej infrastrukture a dopravnych sluzbach, ubytovacich a pohostinskych zariadeniach. Okrem toho, webove stranky uvedene v jednotlivych tlacenych propagacnych materialoch ako zdroj dalsich informacii o zaujimavostiach ponuky cestovneho ruchu Slovenska, existuju prevazne len v slovenskom jazyku.

Prezentacia Slovenska ako cielovej krajiny cestovneho ruchu prostrednictvom vybranych nositelov informacii ma teda viacero nedostatkov, ktore ovplyvnuju jeho atraktivnost vnimanu obyvatelmi frankofonneho trhu.

3.2 Atraktivnost Slovenska v cestovnom ruchu podla perceptivneho pristupu

Respondenti zastupujuci nazory frankofonneho trhu sa zhoduju s nazorom uvedenym v teoretickych vychodiskach skumania problematiky a tvrdia, ze vplyv vybranych atributov cielovej krajiny na jej atraktivnost (vahy jednotlivych kriterii) zavisi predovsetkym od dominantnych motivov cestovania a pobytu obyvatelov frankofonnych statov. Podla respondentov maju pre obyvatelov frankofonnych statov najvacsi vplyv na atraktivnost cielovej krajiny cestovneho ruchu kriteria, resp. atributy, ktore suvisia s jej polohou (dopravna dostupnost, vzdialenost od miesta trvaleho bydliska, blizkost inych krajin cestovneho ruchu, kvalita zivotneho prostredia), menej spolocenske predpoklady krajiny pre rozvoj cestovneho ruchu (bezpecnost navstevnikov a ich majetku, cena sluzieb a priaznivy vztah kvality a ceny, narodna kuchyna, postoj miestnych obyvatelov k navstevnikom, schopnost miestnych obyvatelov komunikovat s navstevnikmi v cudzom jazyku), jej primarna ponuka (klimaticke podmienky, prirodne krasy, historia, architektonicke pamiatky, kulturne osvetove zariadenia, organizovane podujatia, tradicny sposob zivota miestnych obyvatelov) a sekundarna ponuka (dostupnost informacii o cielovej krajine, dopravna infrastruktura, dopravne sluzby, moznosti nakupov, rekreacne a sportove zariadenia, tematicke parky, zariadenia spolocenskych a zabavnych sluzieb, ubytovacie a pohostinske zariadenia).

Vnimanie atraktivnosti Slovenska ako cielovej krajiny cestovneho ruchu podla vyskumnej skupiny zavisi najma od vztahu potencialnych navstevnikov z frankofonnych statov k cielovej krajine (zakladnych vedomosti o cielovej krajine, predchadzajucich skusenosti z navstevy, emocionalneho puta medzi potencialnymi navstevnikmi a miestnymi obyvatelmi--priatelstvo, rodinna prislusnost, obdiv k niektorym historickym, sucasnym osobnostiam ap.).

Na zaklade vysledkov skumania (tabulka 3) je pre frankofonny trh na Slovensku ako cielovej krajine cestovneho ruchu najvhodnejsia jeho poloha. Respondenti pritom oznacili polohu Slovenska za priemernu (priemerne hodnotenie 3,1). Este menej priaznivo ocenili primarnu ponuku Slovenska (priemerne hodnotenie 2,8), jeho spolocenske predpoklady (priemerne hodnotenie 2,7) a sekundarnu ponuku (priemerne hodnotenie 2,6).

Najuspokojujucejsimi atributmi Slovenska ako cielovej krajiny cestovneho ruchu pre frankofonny trh su podla respondentov jeho zivotne prostredie (priemerne hodnotenie 3,2), blizkost inych zaujimavych cielovych krajin (priemerne hodnotenie 3,1) a dopravna dostupnost (priemerne hodnotenie 3,1).

Naopak, vybrana skupina respondentov ohodnotila najmenej priaznivo dostupnost informacii o Slovensku ako o cielovej krajine cestovneho ruchu (priemerne hodnotenie 2,1). Len 37,5 % respondentov ju vo vztahu k frankofonnemu trhu oznacilo za priemernu, rovnako 37,5 % za nizku a 25 % za nedostatocnu. Ziadny respondent nepovazuje dostupnost informacii o Slovensku ako o cielovej krajine cestovneho ruchu vo frankofonnych krajinach za vysoku alebo dobru. Respondenti z vyskumnej skupiny nevedia o tom, ze by Slovensko ako cielova krajina cestovneho ruchu vyvijalo na frankofonnom trhu nejake aktivity zamerane na propagaciu, ponuka cestovneho ruchu Slovenska je preto pre obyvatelov frankofonnych statov podla nich neznama.

Na vyhodnotenie dostupnosti informacii o Slovensku sme pouzili binomicky test. Testovali sme, ci dostupnost informacii o Slovensku ako o krajine cestovneho ruchu je podla vacsiny respondentov na frankofonnom trhu neuspokojiva (hodnotenie < 3). Na zaklade dat sme toto tvrdenie na 10% hladine vyznamnosti potvrdili (p-hodnota = 0,077). Nizka dostupnost informacii o cielovej krajine cestovneho ruchu pritom neutvara predpoklady pre jej navstivenie.

Suhrnne hodnotenie 27 kriterii dosiahlo hodnotu 2,8--priemerna schopnost Slovenska ako cielovej krajiny uspokojit potreby frankofonneho trhu.

Vysledky hodnotenia atraktivnosti Slovenska podla urovne atraktivnosti [ua.sub.p] (tabulka 4) poukazuju na to, ze Slovensko je ako cielova krajina cestovneho ruchu pre frankofonny trh malo atraktivne, resp. atraktivne len na 57,1 %. Podla 17,5 % respondentov je Slovensko neatraktivne (30 [less than or equal to] [ua.sub.p] < 50), podl'a 7,5 % je velmi neatraktivne (0 [less than or equal to] [ua.sub.p] < 30), podl'a 67,5 % je malo atraktivna (50 [less than or equal to] [ua.sub.p] < 70) a podla 7,5 % silno atraktivna cielova krajina (70 [less than or equal to] [ua.sub.p] < 90).

Preferenciam a poziadavkam frankofonneho trhu na idealnu cielovu krajinu podla respondentov najviac zodpoveda poloha Slovenska (hodnotena na 63,3 %), za ktorou nasleduje jeho primarna ponuka (hodnotena na 57,5 %), spolocenske predpoklady (56,1 %) a sekundarna ponuka, ktoru respondenti ohodnotili na 54,5 %.

Ak porovnavame jednotlive atributy Slovenska, potom je podla respondentov pre potencialnych navstevnikov z frankofonnych statov na Slovensku najatraktivnejsie jeho relativne neporusene zivotne prostredie (ohodnotene na 65,4 %), dopravna dostupnost (ohodnotena na 64,6 %) a blizkost inych cielovych krajin (ohodnotena na 64,2 %). Na poslednom mieste sa umiestnila dostupnost informacii o Slovensku.

3.3 Zhodnotenie atraktivnosti Slovenska v cestovnom ruchu a moznosti jej zvysenia

Atraktivnost Slovenska z hladiska subjektivne hodnotenej ponuky je podl'a ukazovatelov urovne atraktivnosti vyssia ako jeho atraktivnost z hladiska subjektivne hodnoteneho dopytu. Kym vsak vybrani nositelia informacii prezentuju na frankofonnom trhu relativne najpriaznivejsie primarnu ponuku Slovenska (predovsetkym tradicny sposob zivota miestnych obyvatelov, architektonicke pamiatky, prirodne krasy) a jeho polohu, poradie najlepsie vnimanych skupin kriterii je u respondentov zastupujucich vybrany segment opacne. Vyskumna skupina najpozitivnejsie vnima polohu Slovenska ako krajiny cestovneho ruchu (najma kvalitu zivotneho prostredia, blizkost inych cielovych krajin a dopravnu dostupnost). Najhorsie sa na danom trhu prezentuju spolocenske predpoklady Slovenska suvisiace s rozvojom cestovneho ruchu (osobitne schopnost Slovakov komunikovat s navstevnikmi v cudzom jazyku), dopyt ale najmenej priaznivo vnima sekundarnu ponuku Slovenska. V tejto suvislosti je obzvlast problematicka nizka dostupnost informacii o Slovensku pre jeho potencialnych navstevnikov z frankofonnych krajin. Domnievame sa preto, ze dopyt po Slovensku ako po cielovej krajine cestovneho ruchu sa zatial vo frankofonnych statoch formuje predovsetkym na zaklade nahodne ziskanych informacii od priatelov a znamych, ktori uz Slovensko navstivili, resp. tu studovali (studenti programov Socrates, Erasmus) alebo posobili pracovne (v organizaciach so zahranicnou ucastou). Atraktivnost Slovenska vo vztahu k frankofonnemu trhu je preto potrebne zvysit. Jeho atraktivnost z hladiska subjektivne hodnoteneho dopytu je vsak mozne realne zvysovat len prostrednictvom zlepsovania ponuky cestovneho ruchu a jej prezentacie na danom trhu. Tu ma nezastupitelne miesto Slovenska agentura pre cestovny ruch.

Kedze povedomie obyvatelov frankofonnych statov o Slovensku ako o cielovej krajine cestovneho ruchu je velmi nizke, narodna marketingova organizacia cestovneho ruchu Slovenska by sa podla nakupneho modelu spravania navstevnikov AIDA (A = Attention / uputanie pozornosti, I=Interest / vzbudenie zaujmu, D = Desire / prejavenie tuzby cestovat do cielovej krajiny, A = Action / uskutocnenie cesty, zakupenie produktov), mala snazit najprv uputat pozornost daneho trhu. Je potrebne vytvarat priaznivu publicitu poskytovanim vhodnych informacii, ktore zaujmu verejnost. Dolezite je preto zriadit vo frankofonnych statoch zahranicne zastupenie agentury, zatraktivnit propagacne materialy o Slovensku i jeho prezentaciu na internete, realizovat aktivity a vyuzivat take nastroje marketingovej komunikacie, ktore daju Slovensko danemu trhu do pozornosti ako atraktivnu cielovu krajinu cestovneho ruchu. Pritom je nevyhnutne zohladnit poziadavky vybraneho segmentu.

Zaver

Atraktivnost Slovenska sme skumali z aspektu subjektivneho hodnotenia jeho ponuky i dopytu pre vybrany segment navstevnikov.

Pri skumani atraktivnosti Slovenska v cestovnom ruchu na zaklade prezentacneho pristupu sme zvolili odlisny postup ako Piperoglou [18], Ferrario [5] a Formica [6], ktori hodnotili, kolko cinitelov ponuky bolo uvedenych v hodnotenych kniznych turistickych sprievodcoch. V snahe dosiahnut porovnatelnost s perceptivnym pristupom sme analyzovali, do akej miery je Slovensko prostrednictvom vybranych nositelov informacii prezentovane ako pritazliva cielova krajina. Skumali sme pritom identicke kriteria ako pri perceptivnom pristupe a komparovali skutocnu prezentaciu Slovenska s idealnou prezentaciou atraktivnej cielovej krajiny cestovneho ruchu. Za relevantnych nositelov informacii sme oznacili webove stranky, kniznych turistickych sprievodcov a propagacne materialy Slovenskej agentury pre cestovny ruch dostupne vo francuzskom jazyku. Od ostatnych jazykovych mutacii (nemeckej, holandskej), ktore sa pouzivaju vo frankofonnych krajinach sme vzhladom na to, ze ich neovladame, abstrahovali. Predpokladali sme, ze obsah informacii sa v jednotlivych jazykoch nemeni. Analyzovali sme pritom len obsah tych webovych stranok, ktore sa po zadani vybranych klucovych slov zobrazili prostrednictvom internetoveho vyhladavaca Google na prvych dvadsiatich miestach. Vysledky kazdeho vyhladavania su vsak ine, a preto su aktualne len pre dany okamih.

Uroven atraktivnosti Slovenska ako cielovej krajiny pre navstevnikov z frankofonnych statov podla prezentacneho pristupu uaPZ dosiahla hodnotu zodpovedajucu malej atraktivnosti Slovenska v porovnani s hodnotenim atraktivnosti prezentacie idealneho cieloveho miesta pre frankofonne staty (62,4 %). Skumani nositelia informacii o Slovensku prezentovali relativne najpriaznivejsie jeho primarnu ponuku a naopak najmenej priaznivo jeho spolocenske predpoklady. Paradoxne najnizsia priemerna hodnota ua bola v pripade propagacnych materialov Slovenskej agentury pre cestovny ruch, a to z dovodu ich velmi nizkej dostupnosti, resp. neexistencie zahranicnych zastupeni agentury vo frankofonnych statoch. V buducnosti odporucame analyzovat aj katalogy cestovnych kancelarii, ktore ponukaju zajazdy na Slovensko, cielene diskusne skupiny na internete (blogy), ktore ulahcuju, zrychluju a zlacnuju zdielanie skusenosti navstevnikov v cestovnom ruchu, pripadne aj tlac venujucu sa cestovnemu ruchu, od ktorych sme kvoli komplexnosti a narocnosti riesenej problematiky odhliadli. Aj ked je prezentacny pristup zalozeny na subjektivnom hodnoteni, vhodnejsie by bolo, aby prezentaciu cieloveho miesta cestovneho ruchu nehodnotila len jedna osoba mimo cieloveho trhu (ako to bolo v nasom pripade), ale skupina osob pochadzajucich z cieloveho trhu. Vzhladom na casovu narocnost to vsak v nasom pripade nebolo realne.

Postup hodnotenia atraktivnosti cieloveho miesta podla perceptivneho pristupu bol v dostupnej literature najpodrobnejsie rozpracovany. Atraktivnost Slovenska sme vyjadrili podla vzorca, ktory vo svojej studii pouzili Hu a Ritchie [8]. Ten sme doplnili o ukazovatel urovne atraktivnosti, ktory porovnava atraktivnost daneho cieloveho miesta cestovneho ruchu s hypotetickym hodnotenim idealneho cieloveho miesta pre vybranu skupinu respondentov. Z vysledkov hodnotenia atraktivnosti Slovenska podla perceptivneho pristupu vyplyva, ze Slovensko je ako cielova krajina cestovneho ruchu pre frankofonny trh malo atraktivne (atraktivne na 57,1 %). Preferenciam a poziadavkam frankofonneho trhu na idealne cielove miesto podla vybranej skupiny respondentov najviac zodpoveda poloha Slovenska, najmenej jeho sekundarna ponuka (predovsetkym dostupnost informacii o Slovensku).

Atraktivnost Slovenska v cestovnom ruchu z hladiska subjektivne hodnotenej ponuky je podla ukazovatelov urovne atraktivnosti vyssia ako jeho atraktivnost z hladiska subjektivne hodnoteneho dopytu. Najvacsim nedostatkom je nizka dostupnost informacii o Slovensku ako o cielovej krajine cestovneho ruchu pre frankofonne staty, ktora je smerodajna pri rozhodovani navstevnikov o cieli ich cestovania a pobytu.

Literatura

[1] b. a. Regionalizacia cestovneho ruchu v Slovenskej republike. Bratislava: Ministerstvo hospodarstva Slovenskej republiky, 2005.

[2] CACCOMO, J-L., SOLONANDRASANA, B. L'innovation dans l'industrie touristique. Enjeux et strategies. 2. vyd. Paris: L'Harmattan, 2006. ISBN 2-296-01005-9.

[3] CUKA, P. Priestorova dynamika infrasruktury cestovneho ruchu v Banskej Bystrici a jej rekreacnom zazemi. Geograficke studie Nr. 14. Banska Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2007. ISBN 978-80-8083-417-3.

[4] CUKA, P. Strucny prehlad problematiky geografie nevyrobnej sfery. 1. vyd. Banska Bystrica: Fakulta prirodnych vied UMB, 2004. ISBN 80-8055-998-8.

[5] FERRARIO, F. The evaluation of tourist sources: An applied methodology. Journal of Travel Research. 1979, roc. 17, c. 3, s. 18-22; c. 4, s. 24-30. ISSN 0047-2875.

[6] FORMICA, S. Destination attractiveness as a function of supply and demand interaction. Dissertation submitted to the Faculty of the Virginia Polytechnic Institute and State University in partial fulfillment of the requirements for the degree of doctor of phylosophy [online]. Blacksburg: Faculty of the Virginia Polytechnic Institute and Stateuniversity, 2000 [cit. 2007-12-06]. Dostupne z: <http://scholar.lib.vt.edu/theses/avai-lable/ etd-11142000-15560052/unrestricted/ DissertationDefense.pdf.>

[7] GUCIK, M. et al. Kratky slovnik cestovneho ruchu. Knizica cestovneho ruchu 6. Banska Bystrica: Slovensko-svajciarske zdruzenie pre rozvoj cestovneho ruchu, 2004. ISBN 80-88945-73-9.

[8] HU, Y., RITCHIE, B. J. R. Mesuring destination attractiveness. A contextual approach. Journal of Travel Research. 1993, roc. 32, c. 2, s. 25-34. ISSN 0047-2875.

[9] KOPSO, E. et al. Ekonomika cestovneho ruchu. Bratislava: Slovenske pedagogicke nakladateltvo, 1985. ISBN 67-188-85.

[10] KOPSO, E. et al. Geografia cestovneho ruchu. Bratislava: Slovenske pedagogicke nakladateltvo, 1992. ISBN 80-08-00346-4.

[11] KUCEROVA, J. MAKOVNIK, T. Regional tourism policy in Slovakia. E+M Ekonomie a Management. 2009, roc. 12, c. 1, s. 6-13. ISSN 1212-3609.

[12] LEHU, J-M. L'encyclopedie du marketing. 1st ed. Paris: Edition d'Organisation, 2004. ISBN 2-7081-3145-1.

[13] MALACHOVSKY, A. Vplyv globalizacie a internacionalizacie na rozvoj cestovneho ruchu s dorazom na svetovu gastronomiu. In Acta oeconomica No 25. Banska Bystrica: UMB--Ekonomicka fakulta, 2009. s. 20-29. ISBN 978-80-8083-747-1.

[14] MARAKOVA, V. Vplyv globalizacie a integracie na marketing v cestovnom ruchu. In Acta oeconomica No 25. Banska Bystrica: UMB--Ekonomicka fakulta, 2009, s. 61-70. ISBN 978-80-8083-747-1.

[15] MARIOT, P. Geografia cestovneho ruchu. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1983. 248 s.

[16] MAYO, E. J., JARVIS, L. P. The psychology of leisure travel: Effective marketing and selling of travel services. Boston: C. B. I. Publishing Co., 1981. 281 pp. ISBN 0-8436-2204-0.

[17] MISUNOVA-SULAVIKOVA, E. Vseobecne zasady hodnotenia atraktivnosti kulturnohistorickych objektov z aspektu cestovneho ruchu. Geograficky casopis. Casopis Geografickeho ustavu Slovenskej Akademie vied. 1977, roc. 29, c. 2, s. 154-169. ISSN 0016-7193.

[18] PIPEROGLOU, J. Identification and definition of regions in Greek tourist planning. Papers in Regional Science Association. 1966, roc. 18, c. 3, s. 169-176. ISSN 1056-8190.

[19] POMPUROVA, K. Teoreticko-metodologicke aspekty skumania atraktivnosti cieloveho miesta. Ekonomicka revue cestovneho ruchu. 2009, roc. 42, c. 2, s. 67-79. ISSN 0139-8660.

Ing. Kristina Pompurova, PhD.

Univerzita Mateja Bela

Ekonomicka fakulta

Katedra cestovneho ruchu a spolocneho stravovania

kristina.pompurova@umb.sk

Doruceno redakci: 3. 6. 2010

Recenzovano: 30. 8. 2010, 10. 3. 2011

Schvaleno k publikovani: 1. 4. 2011
Tab. 1: Interpretacia hodnot ukazovatelov urovne atraktivnosti
cieloveho miesta

Slovne
hodnotenie
atraktivnosti               Interval percentualnej hodnoty
cieloveho                 ukazovatelov urovne atraktivnosti
miesta                             cieloveho miesta

velmi            <0; 30) = {ua | 0 [less than or equal to] ua < 30}
neatraktivne

neatraktivne     <30; 50) = {ua | 30 [less than or equal to] ua < 50}

malo             <50; 70) = {ua | 50 [less than or equal to] ua < 70}
atraktivne

silno            <70; 90) = {ua | 70 [less than or equal to] ua < 90}
atraktivne

velmi silno     <90; 100> = {ua | 90 [less than or equal to] ua < 100}
atraktivne

Tab. 2: Schopnost Slovenska ako cielovej krajiny cestovneho ruchu
uspokojit potreby navstevnikov z frankofonnych statov prezentovana
vybranymi nositelmi informacii na stupnici 1-5
(1--nedostatocna, 2--mala, 3--priemerna, 4--dobra, 5--vysoka)

Kriteria / Hodnoty                                   Priemer   Median

Kriteria viazane na polohu cielovej krajiny           3,74     3,75
z toho:
dopravna dostupnost                                   3,50     3
vzdialenost                                           3,00     3
blizkost inych cielovych krajin                       3,77     4
kvalita zivotneho prostredia                          3,80     4
Kriteria viazane na spolocenske predpoklady
  cielovej krajiny                                    3,53     3,17
z toho:
bezpecnost                                            3,57     3
cena                                                  3,75     4
narodna kuchyna                                       3,22     3
postoj miestnych obyvatelov k navstevnikom            4,00     4,50
schopnost miestnych obyvatelov komunikovat po
  francuzsky                                          1,00     1
schopnost miestnych obyvatelov komunikovat po
  anglicky                                            2,83     2,50
schopnost miestnych obyvatelov komunikovat po
  nemecky                                             3,00     3
Kriteria viazane na primarnu ponuku cielovej
  krajiny                                             3,96     4
z toho:
klimaticke podmienky                                  3,30     3
prirodne krasy                                        4,45     5
historia                                              3,52     3
architektonicke pamiatky                              4,57     5
kulturne osvetove zariadenia                          3,58     3
organizovane podujatia                                3,60     3
tradicny sposob zivota miestnych obyvatelov           4,62     5
Kriteria viazane na sekundarnu ponuku cielovej
  krajiny                                             3,54     3,26
z toho:
dostupnost informacii o cielovej krajine              2,83     3
dopravna infrastruktura                               3,60     3,50
dopravne sluzby                                       3,44     3
moznosti nakupov                                      3,50     3
rekrea?ne a sportove zariadenia                       3,73     3
tematicke parky                                       3,67     4
zariadenia spolocenskych a zabavnych sluzieb          3,00     3
ubytovacie zariadenia                                 3,14     3
pohostinske zariadenia                                3,00     3

Zdroj: vlastne spracovanie

Tab. 3: Schopnost Slovenska uspokojit potreby navstevnikov z
frankofonnych statov hodnotena respondentmi na stupnici 1-5
(1--nedostatocna, 2--mala, 3--priemerna, 4--dobra, 5--vysoka)

Schopnost Slovenska uspokojit potreby navstevnikov
podla jednotlivych kriterii                          Priemer   Median

Kriteria viazane na polohu cielovej krajiny           3,05     3,25
z toho:
dopravna dostupnost                                   3,05     3
vzdialenost                                           2,93     3
blizkost inych cielovych krajin                       3,05     3
kvalita zivotneho prostredia                          3,18     3
Kriteria viazane na spolocenske predpoklady
  cielovej krajiny                                    2,72     2,52
z toho:
bezpecnost                                            2,83     3
cena                                                  2,90     3
narodna kuchyna                                       2,75     3
postoj miestnych obyvatelov k navstevnikom            2,78     3
schopnost miestnych obyvatelov komunikovat po
  francuzsky                                          2,35     2
schopnost miestnych obyvatelov komunikovat po
  anglicky                                            2,80     3
schopnost miestnych obyvatelov komunikovat po
  nemecky                                             2,65     3
Kriteria viazane na primarnu ponuku cielovej
  krajiny                                             2,76     2,57
z toho:
klimaticke podmienky                                  2,85     3
prirodne krasy                                        2,80     3
historia                                              2,78     3
architektonicke pamiatky                              2,90     3
kulturne osvetove zariadenia                          2,63     3
organizovane podujatia                                2,68     3
tradicny sposob zivota miestnych obyvatelov           2,73     3
Kriteria viazane na sekundarnu ponuku cielovej
  krajiny                                             2,63     1,89
z toho:
dostupnost informacii o cielovej krajine              2,13     2
dopravna infrastruktura                               2,90     3
dopravne sluzby                                       2,88     3
moznosti nakupov                                      2,40     2
rekreacne a sportove zariadenia                       2,85     3
tematicke parky                                       2,28     2
zariadenia spolocenskych a zabavnych sluzieb          2,43     3
ubytovacie zariadenia                                 3,00     3
pohostinske zariadenia                                2,85     3
Spolu                                                 2,75     2,52

Schopnost Slovenska uspokojit potreby navstevnikov     Poradie podla
podla jednotlivych kriterii                          Friedmanovho testu

Kriteria viazane na polohu cielovej krajiny                  I
z toho:
dopravna dostupnost                                          3
vzdialenost                                                  5
blizkost inych cielovych krajin                              2
kvalita zivotneho prostredia                                 1
Kriteria viazane na spolocenske predpoklady
  cielovej krajiny                                          III
z toho:
bezpecnost                                                   15
cena                                                         9
narodna kuchyna                                              19
postoj miestnych obyvatelov k navstevnikom                   17
schopnost miestnych obyvatelov komunikovat po
  francuzsky                                                 25
schopnost miestnych obyvatelov komunikovat po
  anglicky                                                   16
schopnost miestnych obyvatelov komunikovat po
  nemecky                                                    21
Kriteria viazane na primarnu ponuku cielovej
  krajiny                                                    II
z toho:
klimaticke podmienky                                         12
prirodne krasy                                               13
historia                                                     14
architektonicke pamiatky                                     7
kulturne osvetove zariadenia                                 22
organizovane podujatia                                       20
tradicny sposob zivota miestnych obyvatelov                  18
Kriteria viazane na sekundarnu ponuku cielovej
  krajiny                                                    IV
z toho:
dostupnost informacii o cielovej krajine                     27
dopravna infrastruktura                                      6
dopravne sluzby                                              8
moznosti nakupov                                             24
rekreacne a sportove zariadenia                              10
tematicke parky                                              26
zariadenia spolocenskych a zabavnych sluzieb                 23
ubytovacie zariadenia                                        4
pohostinske zariadenia                                       11
Spolu                                                        --

Zdroj: vlastne spracovanie

Tab. 4: Uroven atraktivnosti Slovenska ako cielovej krajiny cestovneho
ruchu pre europsky frankofonny trh podla perceptivneho pristupu

Kriteria / Hodnoty                               ACM      ACM *

Kriteria viazane na polohu cielovej krajiny     1 817        ho
z toho:
dopravna dostupnost                               591       915
vzdialenost                                       396       675
blizkost inych cielovych krajin                   385       600
kvalita zivotneho prostredia                      445       680
Kriteria viazane na spolocenske predpoklady
  cielovej krajiny                              2 541     4 530
z toho:
bezpecnost                                        430       750
cena                                              459       770
narodna kuchyna                                   373       665
postoj miestnych obyvatelov k navstevnikom        393       695
schopnost miestnych obyvatelov komunikovat
  po francuzsky                                   267       560
schopnost miestnych obyvatelov komunikovat
  po anglicky                                     362       615
schopnost miestnych obyvatelov komunikovat
  po nemecky                                      257       475
Kriteria viazane na primarnu ponuku cielovej
  krajiny                                       2 598     4 520
z toho:
klimaticke podmienky                              396       675
prirodne krasy                                    420       715
historia                                          381       665
architektonicke pamiatky                          391       660
kulturne osvetove zariadenia                      338       615
organizovane podujatia                            330       580
tradicny sposob zivota miestnych obyvatelov       342       610
Kriteria viazane na sekundarnu ponuku
  cielovej krajiny                              3 079     5 645
z toho:
dostupnost informacii o cielovej krajine          306       715
dopravna infrastruktura                           399       675
dopravne sluzby                                   391       665
moznosti nakupov                                  271       530
rekreacne a sportove zariadenia                   345       585
tematicke parky                                   226       480
zariadenia spolocenskych a zabavnych sluzieb      287       570
ubytovacie zariadenia                             445       720
pohostinske zariadenia                            409       705
Spolu                                          10 035    17 565

                                                             poradie
                                               [ua.sub.p]     podla
Kriteria / Hodnoty                                v %       [ua.sub.p]

Kriteria viazane na polohu cielovej krajiny        63,31        I
z toho:
dopravna dostupnost                                64,59        2
vzdialenost                                        58,67        13
blizkost inych cielovych krajin                    64,17        3
kvalita zivotneho prostredia                       65,44        1
Kriteria viazane na spolocenske predpoklady
  cielovej krajiny                                 56,09       III
z toho:
bezpecnost                                         57,33        15
cena                                               59,61        5
narodna kuchyna                                    56,09        19
postoj miestnych obyvatelov k navstevnikom         56,55        18
schopnost miestnych obyvatelov komunikovat
  po francuzsky                                    47,68        25
schopnost miestnych obyvatelov komunikovat
  po anglicky                                      58,86        9
schopnost miestnych obyvatelov komunikovat
  po nemecky                                       54,11        22
Kriteria viazane na primarnu ponuku cielovej
  krajiny                                          57,48        II
z toho:
klimaticke podmienky                               58,67        12
prirodne krasy                                     58,74        11
historia                                           57,29        16
architektonicke pamiatky                           59,24        6
kulturne osvetove zariadenia                       54,96        21
organizovane podujatia                             56,90        17
tradicny sposob zivota miestnych obyvatelov        56,07        20
Kriteria viazane na sekundarnu ponuku
  cielovej krajiny                                 54,54        IV
z toho:
dostupnost informacii o cielovej krajine           42,80        27
dopravna infrastruktura                            59,11        7
dopravne sluzby                                    58,80        10
moznosti nakupov                                   51,13        23
rekreacne a sportove zariadenia                    58,97        8
tematicke parky                                    47,08        26
zariadenia spolocenskych a zabavnych sluzieb       50,35        24
ubytovacie zariadenia                              61,81        4
pohostinske zariadenia                             58,01        14
Spolu                                              57,13        --

Zdroj: Vlastne spracovanie

Poznamka: ACM--atraktivnost cieloveho miesta vypocitana podla vzorca
1, ACM *--idealna atraktivnost cieloveho miesta.
COPYRIGHT 2011 Technical University of Liberec
No portion of this article can be reproduced without the express written permission from the copyright holder.
Copyright 2011 Gale, Cengage Learning. All rights reserved.

Article Details
Printer friendly Cite/link Email Feedback
Title Annotation:MARKETING A OBCHOD
Author:Pompurova, Kristina
Publication:E+M Ekonomie a Management
Article Type:Report
Geographic Code:4EULU
Date:Apr 1, 2011
Words:6278
Previous Article:Corporate social responsibility in spa industry: equalities or differences? (Comparative study of Czech and Japanese environment)/Spolecenska...
Next Article:Labour market distortions via taxation system of natural person/Deformace trhu prace prostrednictvim systemu zdanovani fyzickych osob.
Topics:

Terms of use | Privacy policy | Copyright © 2018 Farlex, Inc. | Feedback | For webmasters