Natango ota kongo ombili: onghalo idjuu omo mu na oonakulwa vakulu.Ova li oonakulwa novakufimbinga moita Moita (pron. IPA: ['moitɐ]) is a municipality in Portugal with a total area of 55.0 km² and a total population of 69,603 inhabitants. , va hala Hala can refer to
`lä), Ital. Pola, city (1991 pop. 62,378), W Croatia, on the Adriatic and at the southern tip of the Istrian peninsula. omwenyo womunhu. Konima yeedula
omulongo nahamano da ka pita eshi oshilongo sha mona emanguluko lasho
lopashiwana, osenda yedina PEACE oya tokola okuninga omapekapeko opo i
konakone eenghalamwenyo doonakulwa vakulu Ovanamibia. Omapekapeko okwa
li a kwatelwa komesho ku DR. Debie Lebeau LeBeau is a common French surname which may refer to:
This page or section lists people with the surname . [ILLUSTRATION OMITTED] MuNovemba 2005, okwa likwaningwa omapekapeko nokwa konakonwa oilanduli yoita kovanhu ovo va li va kufa ombinga moita keembinga adishe pefimbo lekondjelomanguluko, kutya nee ovava kwa li va ama kepangelo laSouth Africa, hano epangelo lokakombo noludi (South West Africa South West Africa: see Namibia. Territory Force, SWATF SWATF South West African Territorial Force ) ile ava vo SWAPO SWAPO or Swapo South-West Africa People's Organization SWAPO n abbr (= South-West Africa People's Organization) → SWAPO f SWAPO n abbr (= (People's Liberation Army People's Liberation Army Unified organization of China's land, sea, and air forces. It is one of the largest military forces in the world. The People's Liberation Army traces its roots to the 1927 Nanchang Uprising of the communists against the Nationalists. of Namibia Namibia (nämĭb`ēə), officially Republic of Namibia, republic (2005 est. pop. 2,031,000), c.318,000 sq mi (823,620 sq km), SW Africa. , PLAN). Kakele kokukonakona oilanduli yoita movanhu osenda yo PEACE okwa li yo ya hala okumona efano liyela kombinga yeenghalamwenyo omo mu na oonakulwa vakulu mopaife. Oupyakadi wefimbo lile wa tungila meni Meni was the pan-Semitic god of destiny. As well as in archeaological records of Aram and Arabia, Meni is mentioned by the Book of Isaiah (Isaiah 65:11 - some translations obscure the mention of the deity), as having been worshipped by a number of Hebrews during the Omapekapeko oo okwa ulika kutya oonakulwa vakulu vahapu otashi dulika tava mono (1) See monochrome and monophonic. (2) (Mono) An open source implementation of the .NET environment for Linux, Unix and Windows platforms, sponsored by Novell. Mono includes a C# compiler and a Common Language Infrastructure (CLI) runtime engine. oixuna momadiladilo koluhepo nokondjala. Eshi ohashi dulu okuholoka ngeenge omunhu wonhumba okwa shakeneka omatilifo a faafana oule wefimbo lile (ekufombinga moita), nande pa pita konyala eedula mbali paife ashike ina kongelwa ouhaku woudu womomadiladilo. Pefimbo eli, oonakulwa vakulu otashi dulika va kale kale, borecole (bôr`kōl), and collards, common names for nonheading, hardy types of cabbage (var. tava mono oixuna yopanghalafano noyomomadiladilo, oyo tai dulu okunaipika onghalo yavo vaha dule vali okukondjifa onghalo oyo. Ngeenge nee onghalo youpyakadi womomadiladilo oya wedelwa vali kokuhe na oilonga, nokomufika wopanghalafano u li pedu, vo onghalo oyo ova kala nale nayo oule wefimbo lile. Moonakulwa vakulu 590 ovo va li va pulwapulwa, eepelesenda davo 23 (138) oda li ovakainhu. Pauyelele oo wa ongelwa kokangudu kovapekapeki, oonakulwa aveshe ovo ova li oilyo yoPLAN, shaashi OSWATF kakwa li hai kutu ovakainhu moita. Omapekapeko okwa li a ningwa moitukulwa itatu yokOumbangalanhu osho yo mOshitukulwa shaKhomas, oyo i li odoolopa omo mu na ovanhu vahapu. Omaupyakadi okuhangana novakwashiwana Pamapekapeko aa a ningwa, omufika wehongo loonakulwa vakulu, naunene oonakulwa vakulu vo PLAN owa hangwa u li pombada u dule wOvanamibia kwalukeshe. Ovapekapeki ova mona yo kutya eshi oita ya xula, oonakulwa vakulu unene ava vovakainhu ova hangana noupu novakwashiwana vakwao ve dule ovalumenhu. Ovapekapeki ova didilika yo kutya otashi dulika natango pe na oonakulwa vamwe vakulu tava mono oixuna. Oonakulwa vakulu, unene tuu ovakainhu okwa li va mona oixuna nai komalutu nova nova: see supernova; variable star. nova Any of a class of stars whose luminosity temporarily increases by several thousand up to a million times normal. udifwa nai kwaasho va mona pefimbo loita notava nyengwa okutambula ko ovatondi vavo notave va pe eembedi natango. Nonande tava tongo kutya vamwaina, ovapambele vavo novashiinda shavo paife otave ve lihumbatele nawa nove na omakwatafano mawa e dule ovalumenhu. Dr. Gudrun Kober, omukulunhu wosenda yo PEACE, okwe shi koleka kutya oonakulwa vakulu ove na omaukaume mawa noonakulwa vakwao vakulu. Eshi osha dulika unene eshi oonakulwa vakulu ve wete hava udika ko nawa koonakulwa vakwao nokwaavo na mona oixuna ve va fa. Ehokololo la Vicky Vicky Festus, nakulwa mukulu wo SWAPO, okwa hokololela Sister Namibia ehokololo laye. Okwa holola kutya moupongekwa okwa ya mo ofimbo kwa li e na eedula 22. Eshi a ka aluka, oku na ounona vavali nefimbo lihapu okwa kala a idililwa modolongo molwaashi kwa li ta lundilwa kutya okwa tumwa komutondi opo a nwe po oshilongo shaye. Okwa mangululwa momudo 1989 ofimbo oshilongo inashi ninga omahoololo asho otete opashiwana. Okwa holola kutya oshe mu pula efimbo lile ofimbo ina ka hangana novakwashiwana vakwao ye a tameke nokukalamwenyo kwaye oko kwa li a hala okukala konima yokudja moupongekwa. "Okwa li handi kala nda tila keshe umwe nakeshe shimwe. Ovanhu ovakwanedimo lange, ova kala va limbililwa kutya pamwe ohandi vele n. 1. A veil. . Onda ka kala kofaalama yetu oko kwa li handi kala nde lipatela meumbo efimbo keshe. Mumwamemekadona okwa kala ha tumu okaana kaye kokamati ke uye ka tale kutya ondi li po ngahelipi. Eshi sha kwafela nge unene ehongo lange lopetameko olo nda mona ofimbo inandi ya moupongekwa. Ngaashi naanaa nde ku lombwela nale kutya onda li omupangi." Okuveluka pehe na omapiyaano Konima yefimbo Vicky okwe ke lihanga ha longo moshipangelo shaKatutura nokwa tokola opo e ke liwedele ko vali kelihongo laye kOunivesiti yaNamibia. "Omafimbo amwe, onda kala handi yambididwa nawa kookaume kange nokovakwanedimo vange - eshi osha fimana neenghono. Oupyakadi ou nda kala ndi na owounona vange ashike. Otwa kala tuhe uditafane nawa nomafimbo mahapu ohatu kala ashike hatu tanguna. Ashike konima yaashi nda xungwa omwenyo ko PEACE Centre, onda ka dimbulukwa kutya atushe okwa li hatu vele omukifi womomadiladilo omolwonghalo oyo twa kala nayo moupongekwa. Onde lihonga okuuda ko omaunghundi ange nomaupenda ange nonda Non´da n. 1. (Bot.) The edible plumlike fruit of the Australian tree, Parinarium Nonda. hovela okuveluka komukalo uhe na omapiyaano," osho a popya. Vicky okwa popya kutya oonakulwa vakulu vahapu ova piyaana momadiladilo molwaashi vahapu vomuvo ova pumbwa eyambidido tali di kovakwanedimo vavo. Momapekapeko omu eepelesenda 87 doonakulwa vakulu ova ulika kutya ohava kundafana noupu omaupyakadi avo novawiliki vopangeleka ofimbo eepelesenda 52 di wete kutya eendudu hado naanaa ovanhu vokukundafanwa navo omaupyakadi oye. Ova pumbwa okutalwa ko ongovanhu monghalo yopamaxupilo Vicky okwa holola kutya ope na ovakainhu vakwao vamwe ovo va li oonakulwa vakulu ovo mopaife ngaha tava mono oixuna molwaashi epangelo inali valula ekufombinga lavo mekondjelomanguluko. Pamapekapeko oo a ningwa, omhumbwe yakula oyo i niwe koonakulwa vakulu oyoimaliwa, oilonga, nomaumbo okukala. [ILLUSTRATION OMITTED] O PEACE Centre (Ehongo Lovanhu, Eyambidido Exungomwenyo nEnghonopaleko) ehangano olo hali longekida nohali yandje omayakulo opamwenyo noopanghalafano koihakanwa/ooluxupe vomahepeko mwa kwatelwa oihakanwa/ooluxupe ovo va xupa meenghalo da piyaana ngaashi moita. Osenda yOmbili ohai yambidida eefiye naavo va pumbwa omayambidido. Ouyelele we li wxa po tau popo kombinga yoilonga yoSenda lesha epandja ta lik shikula. Osenda ei otai dulu okukwatafanwa nayo ngaashi tashi shikula: Tel: (061) 371550 - Fax: 371555 - www.peace.org.na |
|
||||||||||||||||

`lä)
Printer friendly
Cite/link
Email
Feedback
Reader Opinion